Sníh padá na cedry (1999)

Dej začína zaujímavo - vražda a následný súd v nekľudnej časti amerických ostrovov, majúcich ešte v živej pamäti nálet na Pearl Harbour - to všetko na postupne sa odhaľujúcej minulosti skupiny ľudí z rôznych komunít. Akurát časom sa z toho stáva vyumelkovaná a vizuálne repetitívna záležitosť s pomalým tempom, čoraz viac zaostrená na romantiku dvoch mladých ľudí a všetko ostatné ide do úzadia. Remeselne je to síce pekné, ale postupne dej už nič nové neprináša, s výnimkou drobného zvratu v súdnom konaní, o ktorý ale vlastne ani tak nejde.

Tematický a vizuálně bohatý film. Hicks a kameraman Robert Richardson dodávají této zakázané milostné aférě emocionální bezprostřednost díky naprosté hrubé síle svých obrazů.Sníh pada na cedry je jen zřídka nudný, velmi často poetický. Film je nejlepší v soudních scénách a souvisejících sekvencích, protože umožňuje (režisérovi a scenáristovi) zkoumat otázky rasových vztahů jak během války, tak i po ní.

Snow Falling on Cedarsnie je z hľadiska námetu vôbec zlé dielo. Literárny počinDavida Gutersona, prenesený na filmové plátno režiséromScottom Hicksom, predstavuje typický príbeh o láske, ktorej nebolo dopriate, sledujúc, ako sa s touto skutočnosťou postavy vyrovnávajú. K tomu sú v tomto prípade "primiešané" pohľad na americko-japonské vzťahy po druhej svetovej vojne a kriminálna zápletka s presahom do prostredia súdnej siene. Bohužiaľ, divák nemôže povedať, že by ho príbeh dokázal výraznejšie zaujať. Aj keď určite ani zďaleka nepatrí medzi to najhoršie, veľmi mu škodí, ako s ním Hicksova snímka pracuje. Prakticky celý dej totiž nie je rozprávaný chronologicky, ale namiesto toho "skáče" medzi rôznymi časovými rovinami. Zorientovať sa v nich síce nie je až taký problém, ale k takémuto typu príbehu by jednoznačne oveľa viac pasoval tradičný spôsob rozprávania. Retrospektívne pohľady v rámci neho by mohli byť zachované, ale nie spôsobom, aký možno vidieť v tomto prípade. Keďže príbeh o hľadaní pravdy, predsudkoch, stratenej láske, ale aj odpustení, sám o sebe nie je až taký výrazný, zvolený spôsob rozprávania filmu nijako nepomáha. Skôr naopak. Čo však filmu rozhodne pomáha, je jeho vizuálna stránka. Kvalitná kameraRoberta Richardsonaumožňuje vyniknúť fantasticky pôsobiacim sivastým farebným odtieňom. Vyznačujú sa chladom a odťažitosťou, veľmi dobre pasujú do príbehu, ale najmä vytvárajú silný vizuálny dojem, na aký divák nenatrafí tak často. A sú to práve farby v spojení s kamerou (alebo vice versa), ktoré sa najväčšmi podpisujú na kvalitatívnom hodnotení Hicksovho diela. Nebyť ich, respektíve ak by vyzerali inak, snímka by, bohužiaľ, patrila ku podpriemerným počinom.Snow Falling on Cedarstotiž veľmi nepomáhajú ani herecké výkony.Ethan HawkečiMax von Sydowsíce patria ku zvučným menám, ale divák nemá pocit, že by v tejto snímke zvlášť excelovali. Dielo režiséra Scotta Hicksa je tak v konečnom dôsledku rozporuplné. Na jednej strane mnohé jeho aspekty kvalitatívne zaostávajú, na strane druhej sa tu vyskytuje jeden z najsilnejších vizuálov, na aké môže divák natrafiť. A ide o vizuál tak kvalitatívne silný, že prakticky "zachraňuje" celý film.

Moje hodnocení je dnes večer čistě emotivní, v závěru mě to spláchlo, míněno se slzama.. Vnímala jsem tento příběh jako nesmírně zajímavý, dotýká se spousty nadčasových témat - jak válka ničí celé rodiny, zpřetrhá vztahy, vazby, převrátí život vzhůru nohama; rozhodnutí vlády nemusí být vždy správné (!); jen láska někdy v životě nestačí, jsou okolnosti, na které jsme krátcí, no a to nejdůležitější - lidskost, nepodlehnout předsudkům, neškatulkovat, používat hlavu a zdravý rozum.. No a Ethan Hawke se mi moc líbil, ve finále vyhrál sám nad sebou a to bývá hodně těžké..

Vykotlaný kmen cedru vydává svěděctví o melodramatickém milostném vzplanutí mladého Ethana Hawka s mladou Japonkou. Na milostný trojúhelník (samozřejmě) doplňuje ústřední dvojici japonský rybář (samozřejmě) neoprávněně obžalovaný z vraždy, který se hájí během poměrně táhlého soudního sporu. Občas se blýskne hezkými obrazy kameraman Richardson, ale buďto scénu zazdí nepochopitelný flashback, nebo patos, kterého na cedry napadlo znatelně víc než sněhu.