Smrtelný případ (1967)

Trošku zvláštní adaptace le Carrého prvotiny. Jelikož jsou některé scény takřka otrockým přepisem, zarazí nepochopitelné úpravy, ať už je to číslo domu Fennanových či změna přezdívky Freitag na Sonntag, ale to už je možná trošku rýpavé. Na kouzle některým scénám nepřidává ani jistá…divadelnost... patrná hlavně na konci…v divadle. Poněkud překvapivě však odpovídá duchu knižní předlohy (ve které ostatně Smiley přemítá o tom, jak nenávidí televizi a láska k divadlu z ní přímo čiší), ale o to více podle mě vyniknou ty části, kde se filmaři více „uvolnili“. Nikde to asi není vidět více než v hospodě, které se knižní Smiley vyhnul, ale filmaři těmi několika minutami film krásně oživili a jedné figurce vdechli více života, než si možná le Carré představoval. A právě nenablýskanou a obyčejnou atmosféru dobových ulic, bytů či kanceláří a lidiček kolem, podtrženou navíc příjemným soundtrackem, jsem si dokonale užíval. V kombinaci s neokázalým příběhem jsem tak dostal příjemný film. Mimochodem, ač vedlejší linka manželských trablů byla nadbytečná, za zmínku stojí, protože poněkud překvapivě se pár let po natočení tohoto filmu mihne románem Tinker, tailor, soldier, spy.

„Smrtiaca záležitosť” má najskôr veľmi zaujímavé obsadenie, a až následne potom všetko ostatné, čo v podstate k tomu automaticky prislúcha, to jest príbeh a forma nakrútenia. Totižto, predstavovať absolútneho klasika britskej kinematografie Jamesa "Jima" Masona je úplne to isté, ako skrátka nosiť drevo do hory, pričom sa medzi nami určite nájdu aj takí jedinci, ktorí totiž nemajú ani najmenšiu páru o tom, o koho sa to vlastne jedná ?  Stelesnil mnohovrstevnatú postavu agenta Charlesa Dobbsa, ktorý rieši dvojaké problémy, a to na pôde manželstva, kedy toleruje nezvyčajné správania svojej atraktívnej škandinávskej manželky Ann, a zase na druhej strane sa čoraz intenzívnejšie zaplieta do prípadu úradníka z ministerstva zahraničných vecí, ktorý mal údajne spáchať samovraždu, kde bol tiež považovaný za veľkého komunistu, a nemenej menšieho špióna, a tak to bude mať aspoň o to oveľa viacej zaujímavejšie a pestrejšie, že nebude žiadnej núdze o dostatočné napätie s tým spojené...? Pomáhať mu pôjde jednak ozaj svojský, spiaci inšpektor Mendel, používajúci účinné metódy vyšetrovania, alebo sa mu taktiež ozve jeden starý priateľ z Rakúska - Dieter Frey. A nedajbože, aby som ešte náhodou nezabudol na vdovu po Samuelovi Fennanovi, Elsu, ktorá sa tvári, akoby sa ani nechumelilo. Každý z nich má k danej veci určite čo povedať, niekto viac, iný menej, ale napokon nič predsa nevychádza podľa tých naijdeálnejších predstáv. / Už o pár viet vyššie, som spomínal mimoriadny ansámbel, ktorý okrem Masona, dopĺňajú aj títo dvaja oscaroví herci, s pôvodom z Európy - Francúzska Simone Signoret a Rakúšan Maximilian Schell, či aj Švédka Harriet Andersson, známa z filmov Ingmara Bergmana, trebárs Leta s Monikou a iných. Pozoruhodným bol jednoznačne aj Brit Harry Andrews, ktorý si už zahral v Lumetovom Pahorku z roku 1965. Zrejme najviac ma oslovil výnimočný casting, plný zvučných mien, že na ostatné technické zložky filmu už asi nezvýšil čas, a to ani napriek tomu, že za kamerou stál renomovaný kameraman Freddie Young, či na režisérskej stoličke sedel rešpektovaný remeselník Sidney Lumet. Nebyť podľa mňa zbytočnejších vzťahových liniek medzi Charlesom a Ann, mohol tým pádom vzniknúť kvalitnejší špionážny thriller, ktorý by sa viacej sústredil na jadro hlavnej myšlienky, pretože vďaka tomu sa to odsúvalo na vedľajšiu koľaj.

Na štandartné skvelé herecké kreácie Jamesa Masona či Harryho Andrewsa sa dá spoľahnúť. Trilerový príbeh tvorí hlavne špiónska hra, ktorá ale nemá také tempo a ani napätie, aké by si námet zaslúžil. V dobe studenej vojny išlo aj z témy vytreskať určite viac. Poteší pár fajnových scén, miestami atmosféra, tie sú však iba doplnkom. Naproti tomu divný vzťah hlavnej postavy a jeho prelietavej manželky dostáva až príliš veľa priestoru.

Zápletka průhledná jako ze špatného filmu. Nebo z červené knižnice? To je i jeden z důvodů, proč se mi starší špionážní filmy zdají spíš směšné než napínavé. Za zmínku stojí jen výkon Jamesa Masona. V rámci žánru za 2,5.

Anglicky uměřené, ale překombinované a konec zcela nevěrohodný.(max.50%)