Skryté ostří (2004)

[3,5*]"Povedal som jej aby si podrezala hrdlo a nasledovala ma.Nemusíšsioňurobiťstarosti."Citlivý príbeh zo sveta samurajov, v ktorom sú jednotlivci spútaní prísnym kódexom cti (avšak z ktorého, ako sa zdá, si tí vysoko postavení až takú ťažkú hlavu nerobia). Je to svet, ktorého pravidlá sú pre mňa ako našinca veľmi ťažko pochopiteľné, to ale nebráni tomu, aby bol ten svet pre mňa zároveň istým spôsobom príťažlivý. Najmä keď je tým legendárnym samurajom pridaný aj ľudský rozmer (a nie sú to iba prázdne figúrky), tak ako sa to v tomto prípade podarilo Jódžimu Jamadovi. Príbeh, ktorý nesie znaky (realisticky podanej) legendy, opisuje dobu, v ktorej si už v Japonsku začínajú uvedomovať, že ich zastarané tradície patria do stredoveku a začínajú sa priúčať novým móresom z pokročilejšieho západu (napríklad čo sa týka spôsobu boja a používania strelných zbraní). Má veľmi peknú romantickú zložku (sympatická dvojica samuraj Munezó Katagiri a prostá dievčina Kie) a vydarený je aj ten primerane dávkovaný humor."Jetoskutočnetvojeprianie?" "Áno.Prikazujemtito." "Takpotomnemáminúmožnosť,nežposlúchnuť."

Spoločným menovateľom celejsamurajskej trilógie, nakrútenej medzi rokmi 2002-2006, pod taktovkouJódžiho Jamadu, je v prvom rade predovšetkým to, že sa celý,scenáristický tím, vrátane i samotného režiséra,inšpirovalipodľaknižných predlôh, v tomto prípade zrovna podľapoviedky, a to konkrétne odjaponského autoraŠúheia Fudžisawuso zameraním sa na「samurajskú tematiku」, pričom práve tentoprostredný diel, à laSkrytá čepeľ, sa mi javila byť, ako vôbec tou najzaujímavejšou, čo mi napokon tátonadštandardnátrilógia ponúkla, čo zároveň snáď i priamo deklaruje konečné (z)hodnotenie v podobe piatich hviezdičiek, ktoré predsa nakoniec udelím, keďžeprotagonistoviMunezôvi Katagirimuv podaníMasatošiho Nagasea, nielenže bolo dopriate asi najviac hereckého priestoru, čo sa teda týka predchádzajúceho i vari toho nastávajúceho stvárnenia, keď predtým sa zrejme veľmi zaskvel ivdovecv podaní Hirojukiho Sanadu, zatiaľ čo hneď potom sa zase predviedol aj istýslepecv podaní Takuja Kimury, pritom podotýkam, že obidvaja predstavitelia boli naprosto výbornými a zručnými vo svojich, určite nejednoduchých postavách, ale v podstate zas taký aktuálne recenzovaný『Rebel s príčinou』, vlastne ani nebol ničím a nikým zvlášť extra (z)viazaným, čiže kľudne mohol opustiť dané priestory a prostredie, ktoré mu medzitým tak strašne prirástli k srdcu, aby sa mohol plne realizovať v tom, čo je neodkladné, a vskutku bolo toho neuveriteľne požehnane, čomu všetkému, sa toto vydarené, kinematografické diel(k)o, koniec koncov venovalo, čo uvidí každý, potenciálny divák, ktorý by nemal byť o nič ochudobneným. • Opäť sa mi dostalo mimoriadne kvalitného obsadenia, s už spomínaným Nagaseom, ktorý mi miestami trochu pripomínal svojho predošlého hereckého kolegu Sanadu, s ktorým dokonca mal i niekoľko spoločných, povahových čŕt... •Skrátka, bolo mi absolútnou cťou spoznať: kvalitné, filmárske umenie.PS:Patrilo by sa ešte pre naozaj malú zaujímavosť doplniť i to, že takmer vo všetkých troch počinoch, resp. tým pádom iba vdvoch, si tiež zahral aj renomovaný, japonský herecKen Ogata, zakaždým stelesňujúci inú postavu...

Pro mě nejsilnější z filmů Jamadovy samurajské trilogie. Velká síla japonských filmů Kurosawowa období jakoby se v nich vrátila. Zasazením příběhu do samurajského období, ale hlavně důrazem na kvality člověka v nižším sociálním postavení, ve stylu "chudoba cti netratí". Zde se jde ale nad rámec pořekadla - chudoba nejen že netratí, ale má i rozhodnost, odhodlání a schopnost věci měnit.

Druhy diel z Yamadovej civilnej trilogie o samurajoch ktora sa venuje ich obycajnemu sukromnemu zivotu a akcie tu je absolutne minimum. Pripada mi, ze kvalita jednotlivych dielov postupne klesa. Tento diel ma sice najlepsiu zapletku behom ktorej ma rozhodnutie ziadnej postavy nestvalo a pripadalo mi logicke, ale bohuzial ma strasne nevyrazneho predstavitela hlavneho hrdinu. Sice je ta postava dobre napisana, takze si ma nakoniec ziskala, ale ten herec postrada akukolvek charizmu. Ostatni herci su obsadeni dobre. Najviac sa mi pacila dobrosrdecna Kie v podani Takako Matsu. Tempo to ma pomale. Nikam sa neponahla a venuje sa vykresleniu doby a prostredia. Postupne sa rozbehnu viacere linie, ktore sa na konci pekne uzavru vratane romantickej linie. Na tejto serii sa mi najviac paci, ze samurajovia tu nie su ani krvilacni psychopati a ani vymite mozgy, ktore posluchaju na slovo akykolvek absurdny alebo necestny rozkaz. Hlavny hrdina je clovek, ktory sa riadi samurajskymi zasadami ale pouziva aj vlastny rozum a tak sa v rozhodujucich pripadoch vzoprie nariadeniu. No a ta jedina bitka je tiez taka uveritelna. Ziadne sialene kusky s prekombinovanou choreografiou sa nekonaju. Mozno ze film nepatri k vrcholu zanru, ale rozhodne stoji za to, kedze patri k mensine filmov, ktore sa nesnazia zo samurajov robit akcnych hrdinov, ale nazera na nich ako na obycajnych ludi. 8/10.

Z filmu jde docela cítit, že má literární předlohu, je to prostě krásně odvyprávěný poutavý příběh; zajímavé na filmu jsou také historické reálie (konec starých samurajských pořádků), morální pointa (feudální potentáti jsou hajzlové a zabíjet v jejich jménu je špatné), vrcholná romantická scéna určitě ma místo v panteonu filmových milostných scén a zároveň je to asi ta nejbizarnější, jakou jsem kdy viděl.