Láska a čest (2006)

Srovnat to s filmemSkryté ostří, patrně bych musel s hodnocením níž. Jenže proč srovnávat? Ano, je to stejný režisér. Ano, předlohu napsal ten samý člověk. Ano, závěr mě překvapil a udělal mi radost... No... a? Je jiné herecké obsazení, jiné zařazení, jiná zápletka, jiní herci... Jediné co mohu vyčíst je několik trošku slabších dialogů. To je ovšem tak nějak všechno. Další úžasný počin z dob samurajů. 4*

„Povolanie ochutnávača: Pokrmy pripravené pre feudálneho pána museli byť najprv ochutnané, aby sa zistilo, či nie sú otrávené. Toto ochutnávanie patrilo medzi povinnosti samuraja.”• Áno, vskutku naprosto zaujímavé skonštatovanie danej situácie asi v tom prostom zmysle, že zo samotného zákulisia kuchyne, si zrejme následne nemohol byť nikto stopercentne istý v tom význame, či náhodou jeden, alebo, poprípade, ešte i viacerí z týchto (šéf)kuchárov bez čapice, nemá/nemajú veľmi ťažké srdce na svojhovládcu, t.j. až tak strašne ho nenávidia, že by mu bez akéhokoľvek mihnutia oka dokázali pridať do jedla ismrtonosnú prísadu, aby ho snáď nadobro spasili z tohto zhumpľovaného sveta, a práve vtedy, čiže tesne predtým, ako si bude medziiným sám pochutnávať nateplej váre, prichádzajú na rad i niekoľkíochutnávači, aby vlastne napokon zistili, ako sa veci majú...? No, a zrovna jedným z nich je i ústredná postavaŠinnodžoa Mimuru, ktorého toto「povolanie」, mimochodom, začína i pomerne čoraz viacubíjať, až dokonca premýšľa práve nad tým, že by s tým na môj veru celkom skončil!? Možno si uvedomuje nielen to, že hazarduje so svojim zdravím, v podstate si neustále koleduje predovšetkým o to, že jedného pekného dňa, ochutná niečo po prvýkrát a naposledy, ale zároveň sa vari najviac obáva aj toho, že by prišiel o svoju mimoriadne atraktívnu manželkuKajo, a to je už dosť čo povedať. • AJódži Jamadao tom nakrútil pozoruhodný, inštinktívny a hĺbavý počin s dvomi/tromi nadštandardnými, hereckými výkonmi -par excellence, a to konkrétne v priamych podaniach:Takuja Kimuruako samurajaŠinnodžoa&Rei Danovejako žienky domácej,Kajo, ktorá, ako teraz pomaličky zisťujem, sa narodila presne v ten rovnaký deň a mesiac, ako aj váš milý recenzent, len samozrejme v inom roku. Bola mi nadmieru sympatickou, a pritom som o tejto skutočnosti vôbec nič nevedel. (Poznámka: a zasa i niekdajší, americký prezidentBabrák Ohava, pardon Barack Obama, je taktiež v našom „klube” , no bohužiaľ o ňom toto tvrdenie ani zďaleka neplatí...) • V režisérovom ponímaní sa súčasne jedná i o zakončeniesamurajskej trilógie- sozačiatkomuSúmrakua skoncomu akurát recenzovanejLásky a cti, a niekdeuprostredsa tiež nachádza iSkrytá čepeľ, na ktorú si medzitým už poriadnebrúsim zuby! • Z mojej strany zväčša prevládala, takmer úplne maximálna spokojnosť, ktorej k maximálnemu hodnoteniu až zas tak veľa príliš nechýbalo, pričom ak beriem film ako celok, tak v tomto prípade by sa predsa našlo i zopárchybičiek na kráse, kvôli ktorým nakoniec tak neučiním, i keď ktokoľvek vrúcnejší by kľudne mohol.

Na zelenom lístku kvapka. Počuť štebotanie vtáčika. V machu sa zalesklo krídlo chrobáka. Komu nie sú ľahostajné všadeprítomné a prekvapujúce drobné potešenia okolitej prírody, tomu sa veľmi pravdepodobne zapáči i zdanlivo jednoduchý príbeh. Popri hlavnej línii nenápadne ukazuje pokojné plynutie radostí i starostí všedného dňa v partnerskom zväzku. V skratke: Samurajovi sa monotónnosť a rovnakosť práce i rituálov s ňou spojených zajedajú. Chce odísť. Má sny o vybudovaní vlastnej šermiarskej školy, pracovný úraz však spôsobí poškodenie zraku. Realizácia sna je tak navždy zhatená. Navyše sa nepekne pochytí s manželkou a vyšmarí ju z domu. Časom pochopí, že prehlúpil, a snaží sa napraviť, čo sa dá, pretože, ako sa potvrdzuje: láska aj česť idú cez žalúdok.

Mňa by celkom zaujímalo, ako vnímajú súčasnú džedai geki Japonci. Či pre nich stratila kúzlo rovnakým spôsobom, ako napríklad pre nás súčasné české rozprávky, alebo nejaký nový western. Či si hovoria, že to tú atmosféru Kurosawových filmov mať nemôže, ako si my hovoríme, že niečo ako Tri oriešky už vzniknúť taktiež nemôže. Ale to je len bezpredmetná úvaha, nám v Európe to môže byť jedno. Príbeh už jednoduchší byť nemohol, čo sa javí ako správne rozhodnutie. Ono je to totiž taktiež rozprávka a na konci nás dokonale dojme. Že sme taký záver očakávali je v poriadku, pretože sme ho aj chceli! Takže už si po tomto a Súmraku treba niekedy doplniť Jamadovu trilógiu zvyšnou časťou.

Film Láska a česť bol pre mňa príjemným prekvapením. Japonskú kinematografiu poznám prevažne prostredníctvom filmov Akiru Kurosawu a niekoľko málo ďalších režisérov. Videl som viacero filmov veľmi rozdielnej úrovne so samurajskou tematikou. Tento film je i nie je samurajský. Predovšetkým je veľmi citlivý a režisérsky veľmi empatický k postavám príbehu. Japonské dobové reálie sú zobrazené presne a aj keď je film pomerne dlhý, ani na chvíľu som nemal pocit nudy, ani straty pozornosti.