Soumrak (2002)

Asi jeden z najkrajších samurajských filmov aké som mal kedy možnosť vidieť. Je omnoho civilnejší, je omnoho pomalší, ale emócií má viac než dosť. Herci vo svojich civilných charakterov dodávajú dušu každému jednému záberu. Nie je to epický príbeh. Viacej ako v exteriéri sa nachádzame v interiéri a viacej ako o súboje mečom sa tu narába s citlivými slovami a úprimnými pohľadmi. Osud ťažkej rodiny na poli historických udalostí prechádzajúcim pád Šogunátu, ktorej do života vstúpi láska v tej najčistejšej a najúprimnejšej podobe nenechá na konci ani jedno oko suché. Pre mňa nádherný film, ku ktorému sa vždy budem rád vracať, pretože mi ponúkol po dlhom čase niečo čo som tak úpenlivo hľadal. Dokonalý príbeh.

[3,5*]"Poznáš túto pani?" "Je to slečna Tomoe, dievča z Iinumy." "Vidíš? Pamätá si ma." "To je dobré. A samozrejme si pamätáš aj mňa, však?" "Zktorejdomácnosti ste?" "Somtvojsyn."Veľmi citlivý príbeh zo sveta, v ktorom vládnu muži krutou a bezohľadnou rukou, zanikajúceho sveta samurajov s veľmi prísne dodržiavaným triednym systémom. Hlavným hrdinom je živoriaci samuraj nižšej triedy Seibei "Súmrak" Iguchi (výborný Hirojuki Sanada), muž, ktorý do tohto sveta vôbec nezapadá. Je totižto na rozdiel od iných láskavý, jemný a nadovšetko miluje svoje dve dcérky. Filmu sa celkom úspešne darí zachytiť ducha doby, v ktorej sa bijú odchádzajúce staré časy (krutý feudálny systém) s prichádzajúcimi novými časmi, či lepšie povedané s prísľubom nových a lepších časov. A hoci rozhodne nejde o akčný samurajský film, tie jediné dva prítomné súboje (drevená palica proti oceľovému meču, krátky meč proti samurajskému meču - katane) sú nakrútené nadmieru strhujúcim spôsobom. Celkovo je to dielo, ktoré dokáže veľmi slušne zalomcovať s emóciami, najmä v tom krásne dojímavom závere."NehovorotomslečneTomoe.Aninikomuinému." "Tímužibudúhovoriť." "Nie.Zbitýpesnešteká."

V prípadeSúmračného Seibeiaide predovšetkým zrovna aj o to, že sa nímústredný predstaviteľv podaní tokijského rodákaHirojukiho Sanadu, nielenže mimoriadne zviditeľnil, ale zároveň snáď obdržal i jednosmernú letenku - smer -Hollywood, ležiaci vo veľkomeste Los Angeles, a patriaci pod slnečný štát Kaliforniu, kde prakticky pôsobí až doteraz, čím sa v podstate zrejme (stále) jedná o najzaujímavejšieho, japonského herca, účinkujúceho v「Mekke filmu」, asi toľkoto zaujímavých informácii hneď na samý úvod... • Samozrejme, že„nikto učený z neba nespadol”, a ani on nebol toho žiadnou väčšou výnimkou, a tak musel na sebe tým pádom i poriadne popracovať, aby mohol napokon zakotviť a udomácniť sa v súčasnosti rýchlokvasiacom, filmovom priemysle, produkujúcom nespočetné množstvo najrôznejšíchbrakov, v ktorých sa bohužiaľ už miestami objavuje i spomínaný herec, ale najskôr sa vráťme najprv na začiatok, keď tomu ešte tak našťastie vôbec nebolo, nakoľko v prvej dekáde 21. storočia, po poľutovaniahodných počinov,nie je chýru, a ani slychu, čo je vskutku veľmi dobre znamenie. • Dalo by sa povedať, že vďaka režiséroviJódžimu Jamadovibude už o rovný rok neskôr účinkovať i vPoslednom samurajovi, čím si ešte viac upevnil svoju pozíciu celosvetového, charakterného herca, ktorým sa stal už vo svojom naprosto prelomovom filme, ktorému sa momentálne teraz trochu intenzívnejšie venujem. • V prvom rade som túto snímku vnímal, akoOne man show, ktorý ale prílišnetlačil na pílu, i keď by vlastne kľudne mohol. Jedná sa o naozaj pomalejšie tempo, a to v priamej kombinácii ohľadom psychologického nastavenia hlavnej postavy, v nadväznosti na historický kontext s potenciálnymi, romantickými prvkami, ktoré sa priveľmi netlačili do popredia, čím by sa zbytočne vytvárala akási melodramatickejšia línia, aj keď podtrhujem, že nebyť obsadeniapôvabnejženskej postavyTomoei linumiovejv podaníRii Mijazawovej, tak pevne verím tomu, že by konečný výsledok neobsahoval až toľko špecifických a k tomu i pozitívnych vlastností, koľko nateraz má. Skrátka, tomuto protagonistovi zväčša zručne sekundovala, a to i napriek tomu, že nemala zatoľko hereckého priestoru, koľkože by si možno jej postava nakoniec zaslúžila, pričom v obsadení figurovalo viacero hercov, ktorí boli na tom takmer podobne. • Jednoznačne ma tiež zaujala i postava akéhosiantagonistuZenemona Jogoav podaníMina Tanaku, s ktorým mimochodom viedolSeibei"Súmračný"Iguči, dlhší a kľúčovýdialóg, asi vôbec najzaujímavejšia pasáž, čo sa teda konkrétne týka celej tejto snímky so samotnou pochvalou prehudbuIsaoa Tomitu. •Nenechajte sa odradiťanglickým prekladomtohto titulu, akoThe Twilight Samurai, čo môže evokovať budúcuTwilightságu, kedy v prvej možnosti sa jedná o celkom pozoruhodné, filmové dielo, zatiaľ čo v druhých eventualitách išlo najmä o to, ako čo najviac nasrať diváka!

Film je příjemný, tichý, v pomalém tempu (což mi vyhovuje), hlavní hrdina skromný, obětavý (a velmi pohledný), příkladně se stará o starou matku a své dvě dcerky. Rodinný život je vykreslen moc hezky. Taková idyla, všichni se milují, respektují, možná idylka až příliš. Žádné problémy s výchovou holčiček, které jsou tak poddajné. Všechny ženy jsou poddajné, člověk skoro neví, co si doopravdy myslí. Japonské filmy mám ráda, ale tento mě nechytil za srdce.  Představitel hlavní role Hirojuki Sanada byl  však výborný.

Často si v práci říkáme, jaké by to bylo pracovat pro druhou stranu. Nedokážeme si to moc představit, protože to znamená, že člověk začně pokřivovat argumenty, neříkat pravdu, stane se z něj zkrátka zmrd. Celý film je vlastně o tom samém, jak nebýt zmrd. Nebo jinak řečeno, jak chovat tak, abych se na sebe mohl večer podívat do zrcadla. Seibei takový přesně je, chová se správně, chová krásně ke svým dcerám. Je čestný natolik, že dokonce nechce ublížit milované ženě tím, že by jí uvrhl do větší chudoby. Obětování je totiž největší akt lásky, Seibei to předvádí dokonale. Navíc film moc krásně ukazuje (starou) japonskou kulturu, ze svým podřízeným postavením žen, přehnanou úctou z autorit, apod.