Sbohem, synu (2019)

Nebolo jednoduché orientovať sa v časovom slede príbehu a v postavách som mal tiež dosť dlho hockey. Zrejme keby tvorcovia zvolili klasický, lineárne rozpravaný postup, bol by príbeh príliš sentimentálny a fádny, hm... Ale okey, beriem. Filmarina skvelá, hoci na môj vkus je celkové vyznenie filmu trošku príliš melodramatické. To je to čo po nás tí zasraní komunisti (fašisti) chcú, aby sme rezignovali ! 64 %

Som zvyknutý na enormnú dĺžku ázijských filmov. Som zvyknutý, že život ľudí v nich plynie iným tempom, v iných podmienkach a s inými problémami. Nezvykol som si na povinnosť dopozerať film, ktorý ma nebaví prakticky od začiatku. Napriek tomu mu dávam priemerné hodnotenie, pretože verím, že môže zaujať nejakú skupinu divákov, do ktorej nepatrím.

Xiaoshuai Wang nakrútil príbeh, ktorý by sa isto dal vyrozprávať v rámci dvoch hodín, avšak jeho trojhodinová dĺžka je zmotivovaná komplikovaným puzzle rozprávaním, ktoré nakoniec štruktúrou až tak komplikované nie je, ale skladať kúsky dohromady bude ťažšie skôr kvôli tomu, že jednotlivé súvislosti sa začínajú skladať do pochopiteľného celku minimálne po hodine. Kto je kto a v akom čase sa zrovna nachádzame je určite jednoduchšie pochopiť pre čínskeho diváka než pre európskeho, ale v záver nie je určite frustrujúci, všetko do seba zapadne aj keď budete mať problém rozoznať tváre postáv. Emócie sú silné, ale napriek tomu nebudete plakať, čo sa dá taktiež pričítať rozdielnemu východnému prístupu k spracovaniu melodrámy. Politické okolnosti chtiac nechtiac ovplyvňujú naše životy a v prípade Číny a jej politiky "jedného dieťaťa" sú tieto následky pre mnohých jej obyvateľov omnoho existenciálnejšie než napríklad naša inflácia. A že je dôležité odmalička vedieť plávať, netreba pripomínať.

Mamutí film nielen časovo ale najmä obsahovo. Tri hodiny, ktoré sa mi javili ako tridsať minút. Tri hodiny fascinujúce, pohlcujúce a emočne vyčerpávajúce. Tri hodiny, ktoré človeka prinútia zamyslieť sa, prehodnotiť. Tri hodiny z ktorých neľutujem ani sekundu. Chápem ľudí, ktorých tento film nechytil za srdce, unudil, nie je pre každého. Má svoje špecifické pravidlá na ktoré ale pokiaľ jeden pristúpi, bude veľkoryso odmenený. Tým hlavným plusom a mínusom zároveň je strih, striedanie časových úsekov bez varovania alebo indície, ktoré najmä zo začiatku pôsobí naozaj veľmi chaoticky a celkom trvá, kým sa človek zorientuje. nastaví a chytí tempo. Ale akonáhle sa do toho dostane, dostane možnosť byť svedkom jednej tragédie, ktorá poznačila mnoho ľudských životov na mnoho rokov dopredu na pozadí spoločensky a politicky sa meniacej Číny. Na tri hodiny dlhý epos tu nie sú žiadne hluché miesta, každá scéna, každé vyslovené slovo tu má svoje miesto a význam. Leví podiel na tom všetkom majú samozrejme aj veľmi profesionálne a zároveň civilné výkony všetkých hercov a pohlcujúci hudobný doprovod s prenádhernou hlavnou skladbou, ktorá sa nesie naprieč celým filmom. Pre mňa to bol naozaj obrovský zážitok môcť sledovať túto kroniku dvoch rodín, ich radostí, starostí, oddelenia a následného znovu spojenia a drobnokresbu jednotlivých charakterov.

Wang sa utrhol z reťaze a divákom ponúka dlhočíznú trojhodinovú sociálnu drámu, ktorá realistickým a na čínske pomery kontroverzným spôsobom vykresľuje realitu života v Číne spojenú s tamojšími vládnymi reštrikciami, čo sa týka populácie. Herecky to bolo podľa mňa zahrané fantasticky a aj napriek dlhej stopáži tu bolo minimum hluchých miest. Navyše aj hudobný podmaz nebol zanedbateľný a preto musím pridať štvrtú hviezdu. 75 %