Posledná v abecede (1980)

A o čom je vlastne tento film režiséraDušana Kodaja? V socialisticky prekvitajúcom Trenčíne, meste módy, roku 1980 súťaží Monika Zúberová (Zuzka Cigánová) v recitačnej súťaži Puškinov pamätník, jej staršia kamarátka Dana Mikušová (Alena Michalidesová) exceluje v hádzanej (dokonca pôjde ako československá reprezentantka na olympijské hry do Moskvy!). Recitačné úspechy však Monike nestačia a preto sa chce zdokonaľovať aj v najrôznejších športoch, chce sa takisto dostať na olympiádu. Väčšina príbehu Kodajovho filmu pôsobí skôr ako nesúrodá zmes záberov bez jasnejšieho cieľa. Vo svojej podstate ide o typickú šablónovitú socialistickú rodinnú televíznu snímku, ktorej cieľom nie je zaoberať sa komplikovanými témami, ale skôr odľahčenou, do veľkej miery až komediálnou formou zachytiť život bežných ľudí - v tomto prípade najmä mládeže a ich rodičov. Film nie je až taký poplatný dobe a politickému zriadeniu, aj keď viaceré narážky sa v ňom objavujú (neustále spomínanie moskovskej olympiády či recitovanie v ruštine). Žánrovo film nie je výrazne dramatický a baviť po rokoch od vydania dokáže predovšetkým tým, čo tvorcovia ako humor ani nezamýšľali. Mladá Zuzana Cigániková "prepína" svoje herecké schopnosti - v niektorých scénach jej to celkom ide, v iných naopak vyznieva veľmi nevýrazne, nepresvedčivo. Prakticky všetky mužské postavy pôsobia v snímke príliš úlisne a ako keby mali vedľajšie úmysly (niektorí to dokonca ani neskrývajú, viď tréner hádzanárok). A očividné predabovanie viacerých postáv je zvládnuté naozaj veľmi zle.Posledná v abecedenijak zvlášť nevyniká. Československé televízne filmy rodinného typu však majú čosi do seba a Kodajov počin nie je výnimkou. Kvalitatívne v žiadnej z rovín neexceluje, ale z dobového hľadiska dokáže zaujať - nechceným humorom aj pestrou trenčianskou výpravou. Nenápadný a neškodný výlet do socialistického "raja".(10.11.2023)

Hlavná školopovinná hrdinka sa bez väčších problémov prepracúva do stále vyšších kôl Puškinovho pamätníka, no nestačí jej to. Inšpirovaná blížiacou sa olympiádou v Moskve a o niečo staršou populárnou kamarátkou hádzanárkou by rada zberala vavríny aj za športové úspechy. Len chúďa nevie, ktorú disciplínu si zvoliť a tak skúša a skúša. Popritom zisťuje, ako to chodí, keď niekto s niekým chodí, prípadne nechodí a chodiť by chcel. Dobový film pre mládežníkov, náležite normalizovaný, a tak sa tu omladine podsúva ruština, ZSSR a správnosť socialistického smerovania našej vlasti skrzeva nesmierne možnosti športového aj iného voľnočasového vyžitia a letecké zábery na rozrastajúci sa Trenčín. Ako bonus staršie dorastenky v športových úboroch. Môže byť.(09.04.2022)

Trenčín, kedysi perla považia, dnes mesto módy.Začína to príhovorom až dvoch rozprávačov, ale nakoniec je to taký neškodný socialistický film. Pekné sú sny a fantázie dievčaťa, zvyšok skôr slabší, a záver je nečakanou zradou na divákovi aj sympatickej hlavnej postave. Síce slabšie, ale tri hviedy za dobre zahrané postavy a scenár bez trápnych momentov, teda v rámci možností tej doby pri tvorbe filmov pre mládež.(17.11.2018)

Malinko mi to připomínalo hudbu Michala Davida, je to hloupé, nemá to žádný nápad a líbí se to pubescentům.(26.06.2016)