Memento (2000)

Můj dlouho odkládaný film mého oblíbenceChristopher Nolana, který si tímto filmem získal nejen fanoušky, ale i lidi v branži. Už tímhle svým prvním větším filmem ukázal své kvality, které se ho drží dodnes. Naprosto skvělá napínavá podívaná, která pořádně zamotá hlavu, která nutí přemýšlet a která nenudí. V hlavní roliGuy Pearce, který byl skvělý a to platí i o zbytku obsazení. Musím říct, že mě velice překvapila hudba, která byla trefná a výborná.Hodnocení: 9/10

Ranné začiatky Nolanovej geniality, jeho hry s divákom, nelineárností a časových smyčiek. Ok som Leonard, moju ženu zavraždili, mám krátkodobú pamäť, mám len pár fotiek, hintov a poznámok. Ja : beriem si pero a zápisník a značím si poznatky a detaily, ktoré mi pomôžu pochopiť film, a ide mi to. Leny sa pomaly dozvedá pravdu, alebo si to len myslí, stretáva viac postáv a snaží sa veriť inštinktom. Ja : asi v polovici sa rozhodnem už nič nepísať, lebo tomu celkom rozumiem, aj keď nie na 100%, tie časové posuny sú super a pomaly sa dostávam do cieľa. Inteligentná skladačka mi zaklapla ako posledný kúsok puzzle. Je koniec a záver ma dostal. No musím si to pozrieť znovu, aby som všetko dôkladne pochopil, a bude to sranda. Pozriem si to od konca alebo od začiatku? Alebo mám začať niekde v strede? Tak dík Nolan.

Bratři Nolanovi dali dohromady úžasně originální snímek, který odkrývá pravdu "odzadu." Hrozně mě bavilo to zpracování. Vše začne vraždou. Ale jak a proč se k ní Leonard uchýlil? Kdo si s ním hraje, kdo ho využívá a kdo je jeho přítel? To a spoustu dalších otázek se snaží sám odhalit. Vtáhlo mě to, tempo bylo svižné a hrozně dobře se mi koukalo naPearce. Ufff. Hodně sexy chlap.

K pravdepodobne najlepšiemu Nolanovmu filmu som sa vrátil po skoro 15 rokoch a na zmenu hodnotenia to nevyzerá - pocity ale boli iné. Memento je absolútne geniálne v sprostredkovaní pocitu nevedomosti o pôvode okolností vedúcich k nejakej situácií. Divák sa s ohľadom na stavbu scén ocitá v obdobnom rozpoložení, v akom má byť hlavná postava. K tomuto účelu Nolanovi slúži epizodickosť, ktorá sa tiahne celým filmom pričom naratívna kontinuita sa vynára až po uzavretí relevantnej pasáže. Rozuzlenie nezaostáva za zvyškom a teda najvyššie hodnotenie je naďalej opodstatnené. Čo sa týka mojich spomínaných pocitov, v niektorých pasážach mi tento krát trochu nevyhovovalo tempo, taktiež správanie jednej z postáv bolo kontextuálne zvláštne aj keď v retrospektíve asi opodstatnené, no a prečo má každá postava neustále nasvietené oči bodovým svetlom, to mi tiež nejde do hlavy. V každom prípade sú to len jemné nedostatky na nesmierne vyšperkovanom diele.

Memento odChristopher Nolanje skvelým cvičením pre našu koncentráciu a vnímanie pri sledovaní filmu a zároveň dôkazom jeho geniality. Prial by som si, aby v „mainstreamovej“ kinematografii vznikalo viac takýchto filmov, a nie len veľkorozpočtové akčné atrakcie. Tento film je jedinečný. Núti premýšľať mimo zabehnutých koľají a jeho dozvuky v hlave pretrvávajú ešte dlho po skončení. Navyše je to presne ten typ filmu, pri ktorom pri každom ďalšom pozretí objavíš niečo nové.
Jeho výnimočnosť spočíva najmä v obrátenom poradí udalostí, ktoré majú navodiť rovnaký pocit dezorientácie, aký prežíva Leonard. Film nás vyzýva, aby sme si poskladali úlomky príbehu a pokúsili sa v tom chaose nájsť zmysel, no jednoduché odpovede nám nikdy neponúkne.
Ako to pri veľkých filmoch býva, aj okolo tohto sa vytvorilo množstvo teórií o tom, čo je „pravda“. Lenže podobne ako v reálnom živote, neexistuje jedna jediná pravda – existujú len uhly pohľadu a naše vlastné rozhodnutia. V Lennyho príbehu máme určité fakty (hoci aj fakty sa môžu stať len spomienkami, ak sa do nich ponoríme dostatočne hlboko) a to, čo sa kedysi javilo ako pevné presvedčenie, sa môže obrátiť naruby.
Pre mňa je jednou z najsilnejších častí záverečný monológ, ktorý ukazuje, do akej miery môže byť to, čo si sami sebe rozprávame, tou najobyčajnejšou lžou. Klameme sami seba nielen kvôli vlastnému prospechu voči iným, ale najmä preto, aby sme prežili. Aby sme prežili pravdu, ktorá je taká obrovská, že by nás mohla úplne zničiť. A ak uveríme tomu, čo Teddy povie Lennymu v záverečnej (no zároveň prvej) scéne, možno pochopíme oveľa viac o tom, kým Lenny vlastne je.
Ja som sa rozhodol tejto interpretácii veriť. No diskusia sa tým nekončí. Pochybnosti vždy zostávajú a v príbehu takom bohatom, ako je tento, je možné úplne všetko.