Okasareta hakui (1967)

Vonku je nejaký muž, hovoria si mladé zdravotné sestry v nekližé uprostred noci...zaveďme ho dnu. Pozerať tento film bolo ako jesť jedlo ukuchtené kuchárom-začiatočníkom a vyrobené z lacných a pokazených ingrediencií. Nízkoropočtové čiernobiele a minimalistické skoronič s dávkou dobovej japonskej soft-erotiky, pod ktorou si našinec predstaví asi niečo iné, než čo je na obraze. Provokatívna zmes prvoplánového násilia, krvi, odhalených zadkov a blbých dialógov ma nemala čím upútať.

Film podľa skutočného prípadu Richarda Specka, natočený za 3 dni. Wakamatsu začína výstrelmi, aby divákovi bolo jasno, o čom film bude. Potom nasleduje slideshow fotiek ľudí z davu. Mladík sa opiera o grafit(?kresbu?) a sníva o žene, do toho strih nahých partií ženského tela a vysmiate ženy, prezeranie si časopisov s aktami. Na film o znásilnení a zavraždení budúcich sestričiek nevinný úvod. Mladík si cez deň skúša strieľať ponad more a v noci ide na vec.Wakamatsutu nepotrebuje diváka s ním extra zoznamovať pred činom, lebo za chlapa, ako sa vraví, hovoria činy, aj tak ide o sériového vraha a pokiaľ mal režisér peniaze len na materiál na 3 dni, je to aj celkom pochopiteľné. Predohru brutality tvorí rýchla slideshow. Wakamatsu vyhodil z deja pokus o útek pri prvom výstrele, čo je škoda, lebo aspoň pri jednej žene sa to tam pýta. Našťastie sa ho dočkáme neskôr a trasúca sa kamera pri behu pripomína found footage. Pred polovicou dvadsiatej minúty režisér otáča kameru okolo svojej osi so spôsobom zobrazenia, ktorý pripomína rybie oko alebo vkusné rozlievanie sa obrazu, ktoré v jeho predošlom filme Joji no rirekisho také vkusné rozhodne nebolo. Vrahovu činnosť bohužiaľ uľahčuje zobrazená kolektívna hlúposť alebo kolektívny strach. Poteší ale kvalitné zobrazenie moci, ktoré tu vyjadruje rozloženie a postoje postáv v scéne. Z amatérskych hercov dostal režisér, čo potreboval. Skúma aj niektoré racionálne možnosti konania v danej situácii, možno niečo blížiace sa Štokholmskému syndrómu. Na napätie využíva aj dlhé bloky ticha, ktoré rušia len výstrely a znepokojivá hudba. Rezanie sestričkovského úboru s britvou je tu napínavé ako sťahovanie z kože. Shock tu umocňuje náhlym prechodom strihu z čiernobielej do farebnej. Slušné psycho na tie možnosti, ktoré v závere napriek všetkej tej krvi ponúka ešte poetické momenty. Úplný záver ma už neoslovil, lebo poľavil a režisér v ňom dal na môj vkus príliš voľný priechod svojej imaginácii a prejavu svojich hodnôt.

Absolútne chladnokrvne a nezaujato, takmer až "zdokumentované" ťaženie šialeného vraha, v audiovizuálne zaujímavej forme. Pre mňa výsostne nepríjemný film, ktorý mi nepríde prvoplánový v snahe šokovať. Povedal by som, že Wakamatsu tu predbehol niektorých filmárov o dobrých zopár rokov. Nie je jednoduché natočiť takúto látku bez toho aby mi film v určitom ohľade prišiel stupídny. Tu sa to však podarilo, a po filme mi ostala len nepríjemná pachuť v ústach.

Hm, zcela jistě zajímavý počin. Řekl bych černobíle erotická němá truchlohra. Alespoň to neotravuje dlouhou stopáží. Mluvit se začne až po dvaceti šesti minutách. Nevím, co mělo být snímkem sděleno.

201210305624/5647

Určite existuje mnoho čo by sa tomuto filmu dalo vytknuť, nuž v svojej kategorii ide o jeden z najlepších snimkov aký som doposial vydel. Aj ked nespravodlivo, ale preca len najvišie hodnotenie si to odomna proste zasluži.