Noksaek uija (2005)

vydareny realisticky snimok. nas par ma smolu ze 19 rokov je v Korei este vek, kde patri clovek pod zakon. u nas by s tym nejaky problem nebol. a 32 rocnu by som oznacil prinajhorsom za v strednych rokoch nez za staru (oproti nemu samozrejme ze stara je). pacili sa mi vsuvky kde prebiehali sceny, ktore sa nestali, len v mysliach postav. takisto super bola aj vecera kde sa akotak vyjadrili vsetky postavy k problematike. fandil som chlapikovi, ktory sa nemienil vzdat zeny svojho zivota aj napriek rozdielom, ktore mali aj jej zvlastnej povahe kde nedavala najavo co ju trapi. stal pri nej vzdy a vsade, mala nanho stastie. on si zase urcite uzil natacanie :3 pri niektorych scenach som sa bal, ze sa film zvrhne do klasickeho milostneho trojuholnika, bude tlacit na city alebo niekto umrie na rakovinu. nastastie tento film ostal vynimocnym.

Je to celkom dobrá dráma. Má pomerne dobrý príbeh o staršej žene, ktorá si začne s mladíkom vzťah plný vášne, lenže ešte nie je plnoletý a tak sa dostane do problémov. Po skončení krátkodobého väzenia ju ešte čakajú verejnoprospešné práce v zdravotníckom zariadení, ale mladík na ňu čaká a myslia to spolu vážne. A tak začnú spolu bývať a pomaly čakajú na to, kým dosiahne plnoletosť a ich vzťah mohol byť skutočne plnohodnotný aj pred okolím. Spracovanie je na tom dobre, síce dej je až prekvapivo jednoduchý, chýba tu úvod, v ktorom by sa dvaja ľudia inej vekovej úrovne zoznámili, línia s potrestaním má len minimálny priestor a dokonca ani reakcie okolia sa tu takmer vôbec neriešia. Zostal prakticky len ten samotný základ, v ktorom pár zostal spolu bývať aj po potrestaní, pričom ona si nie je úplne istá jeho budúcnosťou, ale hlavné je, že toto je dobre zvládnuté, pozerá sa na to dobre, oživením je aj postava kamarátky, pri ktorej nejaký čas bývajú a pochváliť musím aj celú záverečnú fázu, kedy konečne prídu na rad reakcie okolia, hlavne najbližších a je z toho zaujímavá výmena názorov. A prekvapením je aj veľmi výrazná erotická forma, je tu množstvo dlhých a dosť odvážnych erotických scén, hlavné duo si možno tretinu celkového času vystačí bez oblečenia, ale k celkovému realistickému pojatiu filmu to aj sedí, takže to nepôsobí až tak samoúčelne. Preto aj žánrovo je to prakticky čistá dráma, o romantike sa tu vôbec hovoriť nedá, keďže ich vzťah je založený hlavne na vášni. Herecké obsadenie je bez problémov, sadla mi hlavne sympatická Seo Jung v hlavnej úlohe, ale nesklame ani mladík, rovnako aj ich priateľka a tých pár vedľajších postáv už ani nestojí za pozornosť. Réžia a technická stránka sú na tom dobre, v ničom nevynikajú, ale pre potreby filmu tento realistický štýl úplne stačí. Určite sa z toho dalo získať aj viac, stačilo len viac rozviť dej o línie, ktoré by som inak považoval za samozrejmosť, ale keďže mi sadla aj táto verzia, nemám dôvod hodnotiť horšie.71%

Po druhom pozretí je to za 5*. Skvelé, naturalizmu v sexuálnych scénach sa neštítiace vykreslenie úskalí "zakázanej" lásky medzi staršou ženou a mladým mužom v naoko "konzervatívnej" spoločnosti. Záverečná narodeninová "päťnásťminútovka" výborne eskaluje predchádzajúci dej - hlavne za pomoci nespútanej a veľmi živej práci s filmovým priestorom a vstupovaním postáv pred objektív kamery, ktoré miestami pôsobia ako skvelo zinscenované herecké výstupy v "divadelnom" vyvrcholení príbehu.

Najprv je to o sexe a množstve nahoty. Celkom decentnej. Ku konci sa to zmení na dokumentárne podávanú kameru severského štýlu. Celkom tá zmena klapala. Tak ako švédske filmy ani tu som zopár scén nepochopila, ale celkom to ušlo. Vlastne to bolo výborné. Mimochodom, prečo sa to volá Green Chair ?

Psán na IMDb jako CHEOL-SU PARK. recenze:https://variety.com/2005/film/markets-festivals/green-chair-1200528573/