Niet inej cesty (1968)

"Uhorsko nie je Francúzsko."Viete, tieto národné povstania, my si ich nesmieme nijako idealizovať. Obzvlášť keď celibát vyznávajúcimi intelektuálmi vedení roľnícki synkovia tiahnu proti podstatne lepšie zorganizovanej a vyzbrojenej cisárskej armáde, dopadne to tak ako to musí dopadnúť. Národ si do budúcna samozrejme zapamätá hrdinstvo a revolučný odkaz, ale pre priamych účastníkov to nebola žiadna sláva. Okrem neúspechov na poli bojovom sledujeme aj Štúrovo tápanie v oblasti citovej a nejaké tie politické intrigy. Dobre zahrané, miestami dobovo patetické, relatívne výpravné, slušná hudba, nezaškodila by tomu farba.

Tvorcovia sa podujali natočiť romanticko-historický film o revolučnom roku 1948 a láske Ľudovíta Štúra k Adele Ostrolúckej. Celý príbeh pôsobí do veľkej miery ako sfilmovaná učebnica dejepisu, istá rezignácia na tvorcovský umelecký vklad je poznateľná, čo je na škodu. Strohý snímok však nikomu neublíži, ale ani nenadchne.

Život jedného tvorený z čriepkov života mnohých. Film veľmi zaujímavo zachytáva motivácie, túžby, obavy i nepriamych účastníkov revolučného diania- aby starenke vojaci nezničili variaci sa lekvár, revolúcia kazí business ženám ulice, hrajúci sa chlapci napodobňujúci vojenskú kapelu, žena kritizujúca vojakov spievajúcich po nemecky prepletajúca slovenčinu nemeckým "ach so", rabujúci povstalci, pomsta vojakov, nedbalosť polície o situáciu, tá má prácu za každého režimu, skaza revolúcie očami Štúra... Čriepky životov je však občas náročné pospájať do deja, porozumieť premenám- prečo revolucionári bojovali s či proti Maďarom a Rakúšanom. Táto náročnosť, zložitosť vyznať sa v postavách spolu s úsilím pochopiť hutné dialógy však našťastie spôsobili potešenie vďaka zaujímavej zápletke.___ Rozmýšľala som, prečo bol film zakázaný. ( Pár vždy platných výrokov: "Moc uznáva iba poslušnosť, slepú poslušnosť bez myšlienky." "Či to vždy tak bolo, že sa okolo politiky motalo toľko pochybných existencií?" "A nech sa naši ľudia neukazujú v uniformách. Mám rozkaz, aby Ríša vyzerala, ako slobodný štát.")___
Nezvyčajná atmosféra podporujúca zápletku, vizuálna pôsobivosť i opakujúce sa krásne hudobné motívy zanechali hlboký zážitok.

"Ľudia majú radi mŕtvych hrdinov, živý sú na obtiaž..." Ťažko sa mi hodnotí film o Štúrovi, ktorý vám o Štúrovi nepovie dokopy nič. Kvietik mi nevadil, myslím , že to zvládol, len je väčšina zvyknutá vídať ho v úlohách tvrdých chlapov. Dobrá polovica filmu sa venuje Štúrovmu romániku a tá druhá skôr revolučnému roku 1848 a revolúcie ako takej. Prípravy do boja, pochody armád boli ok, v súbojoch a bojových scénach sú samozrejme rezervy veľké. Z filmu mám celkovo zmiešané pocity, pretože pôsobí trochu chaoticky akoby nevedel o čom chce vlastne vypovedať. 60%.

Tiež sa pýtate, prečo jediný skutočný veľkofilm, zaoberajúci sa životom Ľudovíta Štúra nie je podobnou klasikou, ako Bielikov Jánošík? Obsahuje totiž vskutku veľkolepé scény, viacero bitiek, panorámy armád a veľkú lásku našich dejín, o ktorej sa učíme aj na školách. Po pozretí pochopíte. Za prvé Štúr je tu skôr iba jedna z postáv, ktorá tu zobrazeným príbehom až tak nehýbe, všetko je točené príliš na akademický efekt, bez života. Film napríklad skončí bez poriadneho vyvrcholenia, veľmi náhle. Rovnako všetky vzťahy tu sú zobrazené veľmi skratkovito a dej mi pripadal mierne zmätočný. Je to škoda, možno by stačil už len lepší strih a dlhšia stopáž, ktoré by všetko lepšie dramaturgicky prepojili.