Beyond a Reasonable Doubt (1956)

Námet je zaujímavý, no celý čas čakáte na zvrat, že sa niečo pokašle, čo aj príde, no veľmi ma sklamalo, ako fušersky to je natočené, toto by som od môjho obľúbenca Langa nečakal. Potom sa dočkáme ešte jedného zvratu, ktorý je ale cítiť umelinou, len na efekt, aby šokoval divákov, no neveríte tomu a bol som z toho maximálne sklamaný. Tieto dva zvraty sa fakt Langovi nepodarili, preto len priemer, inak to malo určite na viac.

Posledný americký film Fritza Langa pred jeho návratom do Európy, možno postráda výraznejší vizuál, ale zase disponuje excelentným scenárom a množstvom detailov, ktoré si všimnete možno až po druhom pozretí, kedy sa dovtípite, že to občas nelogické chovanie postáv malo vlastne v sebe veľkú logiku. Každá časť filmu dokonale do seba zapadá tým, že vôbec nezapadá...) Hudba hrá len, vtedy, kedy je to skutočne treba, a to množstvo zvratov (z toho dva kľúčové) v záverečnej polhodine je až dychberúce. Do poslednej minúty neviete, ako to dopadne a, keď Lang zobrazí tragédiu, ktorú divák tuší, že príde, majestátne postaví celú premisu na hlavu. A navyše... aj napriek tomu, že príbeh je jednoznačne uzatvorený a všetko vysvetlené, vo vzduchu visí veľký otáznik. Je záver filmu happy-end, alebo vôbec nie je? Vo výsledku je tento Langov posledný noir jeho chladným, až cynickým úderom do tváre bežného diváka a ideálnou rozlúčkou s typickým americkým publikom.

Langova rozlúčka s jeho bohatou americkou tvorbou. Žiaľ, ide o konverzačnú záležitosť s fádnym vizuálom. Langove prednosti (psychológia postáv a atmosféra) sú tu utlmené. Dana Andrews od svojich najväčších noirových rolí u Premingera (Laura, Fallen Angel, Where the Sidewalk Ends) síce takmer vôbec nezostarol, podáva však priemerný až nevýrazný výkon. A skôr ako o noir, ide o zmes krimi thrilleru a súdnej drámy. Pointa prekvapila aj mňa, no aj napriek tomu za mňa menšie sklamanie.

Jeden z nejvíce přehlížených světových divů kinematografie.

Zábavný a neokázalý kompromis mezi noirem a neorealismem, který si bohužel z obojího zvlášť vzal až bolestně málo.