Nibelungové: Pomsta Krimhildina (1924)

[2,5*]"Napojila si sa Siegfriedovou krvou, zem! Jedného dňa ťa napojím krvou Hagena Tronjeho!"Väčšina z toho, čo som písal priprvej časti, platí aj tu, len v bledomodrom (teda vlastne opäť v žltom), čo sa týka predností i nedostatkov. Jediným zásadnejším rozdielom je to, že v tejto časti už nie sú žiadne fantazijné prvky (drak, neviditeľnosť), ide o realistickú, nesmierne krvavú cestu Krimhildy (majestátne hrozivá Margarete Schön) za pomstou (ako napovedá aj názov, tá je motívom, okolo ktorého sa celý film točí). Takže zopakujem svoje ohúrenie skvelou úrovňou technického spracovania (parádne obrazové kompozície, pôsobivé kulisy), ale aj svoje rozladenie tou nekonečnou rozvláčnosťou (dlhé zábery na nehybné postavy, do extrému vyšponované výrazy tvárí s vypleštenými očami). Trochu života do filmu dodávajú divokí Huni, ktorí vytvárajú pekný kontrast s chladnými "Nibelungmi" (obzvlášť s "ľadovou sfingou" Krimhildou). A opäť to je výborná hudba Gottfrieda Huppertza. ktorá pre mňa robí tú celkovú rozvláčnosť znesiteľnou. Pristavím sa ešte pri veľkolepej záverečnej bitke, pretože tá ma vo viacerých ohľadoch znechutila až do tej miery, že som uvažoval o znížení hodnotenia o jednu hviezdičku. Jedna vec je tá do oči bijúca nezmyselnosť, ktorá je za tým. Odporný vrah Hagen Tronje najskôr zákerne zavraždí Krimhilde manžela a potom aj jej bezbranné malé dieťa (!), no a jej bratia sa odhodlane postavia na vrahovu obranu, vraj kvôli akejsi "nemeckej duši"   ("Povedz im, nech mi vydajú vraha môjho dieťaťa a budú voľní!" "Nepoznáte nemeckú dušu, pán Etzel.").   No dobre, je to dávna legenda, tak sa radšej zameriam na filmové spracovanie, no a to má do dokonalosti ďaleko. Tragická osudovosť záverečného masakru sa totiž na veľkú škodu miestami preklápa do komickej frašky, obávaní hunskí bojovníci sú vykreslení ako tlupa opíc, ktorí si v srdci ich veľkej ríše nevedia poradiť s pár Nemcami (tí sa pri bojoch akoby zázračne množili), mocný kráľ Attila (Nemcami označovaný ako Etzel) pôsobí zase ako taký gašparko."Teraz, Krimhilda, viem o poklade už len ja a Boh! A Boh nie je mlčanlivejší než ja!"

Kriemhildina pomsta je pravým opakem pohádkovosti prvního dílu. Tady nejsou žádná kouzla, ale pouze lidská nenávist a boj mezi závazky, sliby a povinnostmi. Hodně to připomíná Hamleta a Kriemhilda je vpravdě dokonalým ztělesněním pomsty za vraždu manžela. Celý film má pouze jedinou myšlenku a za tou si jde zpříma, bez ohledu na postavy okolo. Díky tomu se k obrazové dokonalosti přidávají i skvělé herecké výkony a skvělá závěrečná řežba,

Nibelungovia - kolos nemej, monumentálnej, nemeckej expresionistickej školy sa po do dobrodružne ladenej prvej časti s prvkami nefalšovanej romantiky preniesol v monštruóznu odvetu výšin trójskej vojny. Po smrti Siegfriedova sa ťažisko individuálneho boja jedného poloboha proti mytologickým nástrahám dostal k súpereniu dvoch táborov s ukážkovými davovými scénami, fantastickými choreografiami a zábermi-protizábermi v rôznych uhloch. Výborne dynamické, testosterónom nabité a mimoriadne svižné, za čo by sa ani taký Ejzenštejn nemusel hanbiť. Rovnako potešia prelínačky a krížový strih a ich umné zapracovanie, čiže aj napriek jednoznačnej zápletke nepríde k stereotypu.

Tak konečně jsem se prokousala nakonec dalšího zpracování mé oblíbené Nibelungenlied a musím říct že to bylo to nejepičtější. Hunové byli opravdu hunovití, řežba na konci fakt dobrá a na tu dobu i efekty super (Fafnir mě úplně dostal). Kriemhilda hraje pěkně (i přes to, že má celou dobu stejnej výraz, kromě té scény jak se dívá na hořící síň a poslouchá Volkera, ale v ní to vynahradí za zbytek filmu) a nejlepší moment je když z oblaku kouře vyjde Hagen. A ještě je tu epická hudba. Jenom si prostě říkám: chudák Rüdiger.

Krimhildina pomsta je neprekvapivo o tom, ako sa chce niekto pomstiť za smrť blízkeho človeka jeho vrahovi. O tom, že ak táto nenávisť mu prerastie cez hlavu, je zrazu zle. Bohužiaľ ale o ničom inom tento film na rozdiel od dejovo bohatšieho prvého filmu nie je. A tak stopáž výrazne predlžujú dlhé zábery, ktoré majú vyvolávať určitú emóciu, avšak po čase skôr nudia. Výpravná bitka prichádza až na záver, dovtedy stále dokola počúvame Krimhildu, že sa chce pomstiť. Chápem, že som ovplyvnený rôznymi revenge klišé, ktoré vznikli dávno po Nibelungoch, avšak nič s tým neurobím. Výprava znova parádna, osová súmernosť rovnako precízna, ako v prvom dieli. Mám pocit, že ak by Lang trochu viac popremýšľal v strižni, mohol vzniknúť geniálny a hlavne dejovo svižný film nemeckého expresiomizmu. Mabuseovi rozdelenie do dvoch dielov svedčalo viac. Ale aj tak spokojnosť. 70%.