Nelle pieghe della carne (1970)

Dost obscenny film plny nasilia a  vrazd , presne to je Nelle Pieghe della Carne od pomerne neznameho rezisera Sergia Bergonzelliho. Sucasne je to suverenne jeho najlepsi film. Strasidelny taliansky hrad, kde su vrahovia az traja, a meni sa aj modus operandi. Karel Chrocht ma pravdu s tymi sialenymi scenami bez logiky, no to sa da odpustit. Auto sa nevyhol ani chulostivej a tazkej teme ako holokaust /su tu obrazky plynovych komor, nacisti, drsna rodinna historia, mrchozruty - supy, sudy s kyselinou na rozpustanie  mrtvol ..... proste masaker/. Uz ked  t ubol  spomenuty, ja holokaust nijak nespochybnujem nepopieram a ni  dalsie tie problemove  slovesa nerobim, ne, ne holokaust sa stal. Nemam sajn, o com Karel Chrocht tu mele ze reziser Bergonzelli sa vratil k fimu az po udajne nejakych 18 rokoch. No o nicom takom neviem, reziser Bergonzelli natocil najlepsi film svojho zivota. Takto, aj isty Giuseppe Colizzi mal zmysel zivot a to film  Piu forte Ragazzi 1972 /film nebol a doteraz nie je nijak vyznamny vo filmografii Spencera   a Hilla, no Cilizzi mal tym filmom zmysel zivota/. Toto  sa stalo aj Bergonzellimu s tymto filmom Nelle Pieghe della Carne, reziser Bergonzelli normalne pokraoval v natacani filmov. To taky Michael Powell natocil ten picoid Peeping Tom 1960- a film prakticky ukoncil jeho reziserku karieru. Alebo aj taky Ruggero Deodato - jeho meno zaziarilo i zhorelo na prach s jednym  filmom - Cannibal Holocaust 1980.  Urcite  vyrazne lepsie  ako ten Powellov picoid Peeping Tom  77 %

Netypické giallo, plné psycho atmosféry. Dej sa sústredí predovšetkým na psychiku hlavných postáv, z ktorej skoro každá je viac či menej vyšinutá a na postupné odkrívanie dôvodov, prečo to tak je a, predovšetkým v závere, ako to vlastne je. Kľúčom sú flashbacky z minulosti, prepletené celým filmom a spomínaný záver je naozaj prekvapivý. Všetko sa to odohráva na nádhernom starobylom zámku pri mori a násilie je na svoju dobu dosť odvážne, technické spracovanie to istí istou rukou a nájdu sa aj na svoju dobu typické umelecké, či zvláštne zábery. Netypický, ale rozhodne dobrý film.

Priemer. 5/10.

Prumer za pestrobarevnost a za Pier. Zbytek dle meho podprumer.

Největší slabinou tohoto kousku je podle mého nepřesvědčivý děj korunovaný teatrálními výkony nepříliš dobře vybraných herců. Režisérsky občas zajímavé a jindy zase přestylizované. Samozřejmě že se nejedná o žádnou sračku ale v rámci gialla shledávám Nelle pieghe della carne jako slabou záležitost.