Miláčku, pomoz mi (1969)

„Zíde z očí, zíde z mysle?” • Vskutku ani poriadne netuším, čo si mám vlastne myslieť o tomto »režisérskom počine« v podaní Alberta Sordiho, ktorý na mňa dýchal takou naprosto zvláštnou «neobyčajnou obyčajnosťou», pričom si k tomu ešte zahral i vo vlastnom titule, a tak práve teraz asi ani neviem správne posúdiť, že v podstate čo bolo v tomto prípade oveľa horšie; a to buď to, že pred kamerou ako ústredný protagonista:Giovanni Machiavelli, takmer úplne do bezvedomia surovým spôsobom [z]mlátil svoju zákonitú manželkuRaffaelluv podaní Monicy Vittiovej, alebo skrátka som popritom všetkom [scenáristickom] vyčíňaní vnímal predovšetkým i to, že aj za kamerou to snáď ani nebolo o nič lepšie, nakoľko jeho réžia bola tak »extrémne nudnou«, že som tomu normálne ani nechápal, ako pri sledovaní tohto daného titulu pocitovo strašne trpím; presne tak: častejšie som mával zvláštnejší pocit, že namiesto reálnej, dvojhodinovej stopáže, malo toto dianie-nedianie, minimálne aspoň aj o dobrú hodinku viacej, ako v skutočnosti má, čo nikdy nie je pre potenciálneho diváka priaznivou správou, ak si čoraz viac dajme tomu uvedomuje, že sa v danej veci skoro vôbec nikam nepohne? • A rovnako asi nie je pre určitú postavu v manželskom zväzku priaznivou správou, ak jej ďalšia postava v opačnom pohlaví, zrazu znenazdajky len tak oznámi, že priamo z jej strany môže kľudne dôjsť k akejsi «potenciálnej nevere», keď odteraz sa vari automaticky natískala otázka v tom význame, že aké sú totižto vhodné možnosti na zažehnanie tejto manželskej krízy, kedy partner povedzme postupne zaviedol i akúsi »šokovú terapiu«, ktorá by teda nakoniec mala túto možnú cudzoložnicu vyliečiť i z porušenia VI. bodu ["Nezosmilníš"] podľa tabuľky klasickéhoDesatora? • Ponúka sa síce viacero otázok, no bez jasnejších odpovedí, ako naozaj títoMachiavelliovcinapokon dopadnú, kedy sa azda nejednalo vonkoncom o žiadny novátorskejší prístup, o ktorom by ste už nepočuli niekedy i predtým. • V rámci celku išlo o bežnú rutinu, ktorú by šikovnejší herec, resp. režisér v jednom a tom istom ponímaní, vedel podať o dosť zaujímavejším postupom; námatkovo ma momentálne z talianskeho prostredia napadá zrovna uviesť iba:Vittoria De Sicu.

Celkom dobre natočený film o manželstve, ktorý vo mne zanechal dosť zmiešané dojmy. Príbeh je totiž postavený na nezvyčajnom manželskom vzťahu. Giovanni je totiž neobyčajne racionálny muž a jeho vzťah s Raffaellou je síce vrúcny ale v zásade pragmatický čo v kombinácii s následným zamilovaním Raffaelly do iného muža vytvára množstvo komických situácií, s ohľadom na to, že sa Alberto Sordi a Monica Vitti v romantických komických polohách neocitli prvý krát. Nie je to síce treskuto vtipné, ale stále tu cítiť silný potenciál, keby sa herci trocha viac posnažili, tak by to mohla byť celkom slušná zábava. Žiaľ tieto ambície sa nenaplnia a príbeh má záver skôr manželskej tragédie ako romantickej komédie. Možno ho budem musieť pozrieť ešte raz vážnou optikou.

Měla to být komedie nebo drama?

Průměr, bez Vitti by to bylo o ničem....Brožová v dabingu je dobrá volba.

Na jedno podívání to ještě jde, pár povedených scén, kde jsem se fakt pobavil, ale většinou spíš průměr. 65%.