Turks fruit (1973)

[3,5*]"Neopováž sa, ty idiot! Nedokážeš nikdy prestať?!"Veľmi zvláštne, žánrovo ťažko zaraditeľné dielo, umiestnené v zozname1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Úvod filmu ma dosť nepríjemne zaskočil tou dekadentnou povahou, bizarnosťou toho sveta a neustálym rozpustilým bláznením jeho hrdinov. Hneď ma ovládli predsudky a bol som presvedčený, že sa mi film páčiť nebude, keďže takémuto druhu filmov akosi nedokážem prísť na chuť (podobné rezervované pocity zažívam aj pri niektorých uletených filmoch francúzskej novej vlny, predovšetkým tých od Jeana-Luca Godarda). Lenže tvorcovia sa tu s divákom rafinovane pohrávajú a v priebehu filmu niekoľkokrát nečakane zmenia jeho celovú náladu. V podstate akoby išlo o niekoľko veľmi rozdielne ladených filmov spojených do jedného celku, ktorý, napodiv, drží veľmi pekne pohromade. To, čo spočiatku pôsobí takmer ako regulárny porno film, chvíľku zase ako béčkový horor, sa po čase mení na poriadne bláznivú komédiu, tá zase na originálny romantický film plný emócií, aby to napokon prešlo do bolestivej drámy. Je až neuveriteľné, čo všetko možné sa tam tvorcom podarilo vtesnať, aby to pritom nepôsobilo nejako rušivo (Paul Verhoeven bol v jeho nezávislých začiatkoch poriadne uletený). A tak, ako sa menia nálady filmu, podobne aj jeho hrdinovia prechádzajú zaujímavým prerodom. Eric (výborný Rutger Hauer) je na začiatku nenasytný sexuálny maniak, ktorý svojou animálnou príťažlivosťou dostane (použije a zahodí) každú ženu. Vďaka skutočnej láske sa však zo sebeckého a bezohľadného chlapa mení na starostlivého a súcitného človeka. Jeho osudovou láskou je podobne živelná Olga (veľmi pôvabná i presvedčivá Monique van de Ven), ktorá tiež prejde zaujímavým vývojom. A musím uznať, že tá ich vzájomná chémia je priam ukážková. Medzi scénami, ktoré vo mne zanechali najsilnejší dojem, sú nočné "hliadkovanie" pri posteli so sviečkami a ženou snov, hromadná svadba (spojená s pôrodom), slávnostné odhaľovanie sochy, popíjanie v daždi a viacero originálnych vtipných nápadov, ako je neobvyklé utišovanie plačúceho dieťaťa v kočíku."Máš peknú spoločnosť. Niečo ďalšie, čo by sa dalo dať do klietky?“

Mladí rebelové Paul Verhoeven a Rutger Hauer nám ukazují své vrcholné kvality v netradičním romantickém dramatu.Tahle provokativní,drsná,vtipná love story je i přes až fyzicky cítící zatuchlost sochařova ateliéru ve své živočišnosti jako závan svěžího vzduchu oproti všem navoněným učesaným hollywoodským romanťárnám.

„Poslouchejte, tohle tady nesmí být! Je to odporné, tohle rada neschválí!“Rafinované je, když režisér po 10ti minutách přehídky perverzit dá v snad první „normální“ scéně filmu okamžitě najevo svůj rebelský postoj proti jakékoliv cenzuře. Rafinovanější je, když v úplně první minutě promítne hned tři drsné vraždy v podání hlavního hrdiny, s nímž následně plně souzní... až jsem se brzy nechápavě ptal, proč tam tyhle záběry vložil, dokud mi to více (snad) neobjasnil později jejich zopakováním. Už dříve jsem viděl 4 jiné filmy Paula Verhoevena a stále mě dokáže šokovat, čeho je tento nizozemský provokatér schopen, když mi u některých scén bylo až fyzicky odporně a nevolno (za všechny tu zmíním trpký incident se zaseklým zipem a fekální humus na oslavě končící zvracením do zrcadla). I z podobných důvodů jsem zatím nedokázal Verhoevenovi dát plný počet, byť díky všemu ostatnímu nedokážu ani tentokrát klesnout pod 4*. Je skutečně rafinovaný, protože v doprovodu všech perverzit a fekalit dokáže odvyprávět neskutečně vtahující, silný příběh, navíc s originální stylizací, kde se naturalismus střídá s romantikou, napětí s vtipnými groteskními příhodami a nevšedními hudebními nápady (místo kabaretu zKeetje Tippelzde zavládne dechovka!) a nakonec spěje i k tíživému dramatu. Když si vypůjčím podtitul z plakátu jednoho filmu Gaspara Noého, tak tohle bylněžný film o láscev podání Paula Verhoevena. :o) Něžný, emotivní, ale i dravý, jdoucí v dramatické katarzi na dřeň stejně, jako dříve v ukázce mladické nespoutanosti a bezbřehé svobody... a jako takový mě hodně bavil i dostatečně se mnou pohl.[75%]

Holandský provokatérč. 1-Paul Verhoeven- následne azda čo úplne najviac vyprovokoval i zrovna tohto umelecky [sochársky] založeného jedinca, ktorý sa vskutku čoraz viac začal oddávať nekonečnému »sexuálnemu harašeniu« s viacerými neukojenými partnerkami, až teda pokýmErikVonki konečne aspoň raz nenašiel tú akože pravú partnerku v podobeOľgyStapelsovej, s ktorou vzápätí pokračoval v naprosto extravagantnom spôsobe života so súčasne aj akýmisi «dekadentnými prvkami» v rámci celkovej štylizácie nasledujúceho diania, čo asi ani neveštilo nič extra priaznivého do budúcnosti zo strán až povedzme práve takto zainteresovaných, ústredných postáv, z ktorého by si určite nejeden kultivovaný divák mohol vziať i akési ponaučenie do budúcna, že to skrátka taktohľa nemôže pokračovať ďalej; a veď v podstate nakoniec posúďte sami, ako sa veci vlastne majú... • Skúste teraz počítať zároveň i so mnou, čo že to všetko približne asi obsahovalo dané, živočíšne ladené, kinematografické dielo, à la„umelecké porno”v podobe:Tureckého medu:I.)nahota;II.)sex;III.)genitálie;IV.)perverznosť;V.)vulgárnosť;VI.)exkrementy;VII.)násilie;VIII.)dekadencia; jednoducho k dispozícii bolo až toľkoto všelijak rôznych ingrediencií, ktoré sa vďaka akémusi"verhoevenskému" mixéru, podarilo celkovo narazzmixovaťdohromady, keď z toho potom priamo vzišiel presne takýto zaujímavý a jednoliatyt v a r, ktorý na moje veľké počudovanie - nebol zdeformovaný na celkový vzhľad, ako by sa na prvý pohľad mohlo vôbec zdať, ale skôr presne naopak; sledovanie vyšinutých postáv disponovalo akousi povznášajúcou pointou, prečo by sme sa nemali správať, akoOnaOna, ktorí boli doslova, ako odtrhnutými z reťazí bez akýchkoľvek hlbších zábran, ktoré by ich včas upozornili konkrétne i na to, že je už hádam i najvyšší čas zatiahnuť ručnú brzdu pred samotným nárazom do betónového múra, pričom ešte stále nie je neskoro začať novú etapu bytia, len to by museli mať najskôr tieto zhýralé postavy akýkoľvek prejavený záujem... • PredstaviteľErika Vonka, t.j.debutujúciHolanďan,Rutger Hauer, dôkladne stvárnil mimoriadne frustrovaného, a k tomu i sexom posadnutého protagonistu, ktorý si svoj nahromadený s t r e s veľmi často vybíjal nanežnom pohlaví, ktoré podobne nemalo takmer žiadne zábrany sa v danej forme naplno realizovať, čo v spoločnej kombinácii, jednak prinášalo explicitne zobrazovacie scény, a jednak na mňa našťastie ani nijako zvlášť zase nepôsobili samoúčelným dojmom, čo iba kvitujem; keďže celé zobrazenie príbehu malo svoju opodstatnenú logiku, kvôli ktorej som sa dokázal naladiť na vlnovú dĺžku týchto [ne]charakterov, i keď nie práve tak, ako si asi myslíte; to už vtedy akosi hraničilo so sebadeštrukciou, čoho určite nie som žiadnym fanúšikom ← žeby akási holandská odpoveď na predchádzajúci, škandalózny titul v podaníMechanického pomaranča? → nebezpečné záležitosti v obidvoch podobách: ako v holandskej, tak rovnako aj v britskej.

Nizozemský romantický drama ze 70tých. Rutger Hauer jako nekonformní promiskuitní umělec s lehkýma sklonama k násilí, kterej potkává svoji životní lásku. Následuje sled dramatických, komických, a občas až tragikomických situací, chvílema "amatérskou" hereckou bezprostředností připomínaje Formanovy filmy. Dodnes jeden z nejlepších Verhovenových filmů, a to i přes silnou konkurenci jeho pozdějších trháků jako Základní instinkt, Total Recall, Hvězdná pěchota, atd.