Matčina zpověď (1937)

Film z východu republiky. 30 léta 20 století. 
Místy film nudí, rozběhne se až tragédií malé Aničky, která sdělí Matúšovi, že Evu bijú... 
A Matúš stále miluje Evu, nezapomíná na svou velkou lásku a kuje pikle...
Z dnešního pohledu zaujme hlavně folklorní stránka filmu a všední život z tehdejších časů.

Zápletka vskutku jednoduchá, takýchto problémov vtedy bolo, v každom druhom dome.....ale celkovo môžem povedať, že ukázal veľmi pekný pohľad na vtedajší život, zvyky, kultúru i folklór. S ohľadom na dobu, kedy to vzniklo, tak samotný film je zvukovo i obrazovo veľmi pekný, réžia trochu podpriemerná, ale celkovo sa mi to veľmi páčilo. Len svadby bývali veselšie....Tých 70% si film určite zaslúži, je to predsa len naše kultúrne dedičstvo. Škoda len tých chýbajúcich pár minút.

Příběh samotný je zajímavý a byl by dobrým základem pro drama ve stylu Maryši, bohužel ho dostal do pazourů režisérský neumětel Karel Špelina. Velmi špatná režie je ještě znásobena primitivní technickou stránkou (nepadnoucí postsynchrony, legrační zadní projekce, stíny mikrofonu, špatný střih apod.). Kromě příběhu tedy film zaujme pouze (tehdy ve filmu nezvyklým) slovenským prostředím, výkony některých slovenských herců a slušnou slovenštinou Raoula Schránila.

Karel Špelina je určite lepším manažérom ako režisérom. Jeho melodráma má síce dobrý základ, technické prevedenie je na slabšej úrovni ( neherci občas pozrú do kamery, nezmyselná zadná projekcia v kľúčovej scéne...). Pozitívum je dôraz na ľudové zvyklosti a herecké obsadenie, ktoré je v hlavných úlohách zverené slovenským hercom, ale potešil aj Raoul Schránil v nezvyčajnej úlohe.

Príbeh zo slovenského dedinského prostredia je klasický a ničím výnimočný - predstavujú sa tu bežné emócie ako nenávisť, žiarlivosť, láska, závisť,... Čiernobiely a naivný, aj keď silne dramatický, príbeh je poprepájaný s folklórom a ľudovými zvykmi, ktoré som vo filmoch nikdy nemusel a aj tu mi vadili a uberali priestor samotnému deju. Najhoršie však na filme je jeho technické spracovanie. Toporní herci, s výnimkou Andreja Bagara, doplnení o českých hercov hovoriaci po slovensky, teda aspoň sa o to snažiacich. Český prízvuk a nesprávne vyslovené slovenské slová im by som im tolerantne odpustil, ale početné české slovíčka a bohémizmy už nie - čo ide na vrub režiséra. Či už jeho nevedomosti alebo šetrenia filmového pásu a tým pádom neopakovania scén. Ďalšou kapitolou je nekvalitný strih a nepochopiteľná zadná projekcia pri statických scénach. A tak je film pre mňa zaujímavý viacmenej iba obsadením neskoršie známejších slovenských hercov ako Figura, Jakubóczy, Poničanová či Bagar, ktorý bol už ale v tej dobe skúsený harcovník.