Laundry (2002)

Taká až rozprávkovo pojatá romantika o dvoch exotoch. Teru keď bol malý, tak spadol na hlavu, takže je mentálne stále na úrovni decka. Mizue je zase nešťastná kvôli láska z minulosti, vďaka čomu neustále stvára blbosti. Stretnú sa v práčovni kde on pracuje a postupne sa skamarátia až to prerastie do lásky. Problém som mal s Teruho postavou, keďže sa celý film len usmieva a mentálne je proste len dieťa, takže tá romantika pre na mňa nefungovala. Pritom jej línia s mindrákom z minulosti je zaujímavá a Kojuki Kató nádherná. Začiatok odohrávajúci sa v práčovni kde chodia rôzny viac či menej pošahaní zákazníci mi trochu pripomínal absurdné filmy Jean-Pierre Jeuneta, kde sa to exotmi tiež hemží. Škoda, že v druhej polovici sa film na túto líniu vykašle. Celkovo to je celkom pekný film, ale hlavný hrdina mohol byť mentálne normálny. Stačilo by keby mal tiež len nejaký mindrák z minulosti. Takto mi proste nesadol. 6/10.

Ach jaj. Kojuki Kató.. ten jej úsmev by som si normálne schoval do vrecka na horšie časy. Laundry je typický japonský dramance film. Vzťah medzi ústrednou dvojicou je pekne vykreslený. Ich nie práve ucelené psyché dodáva filmu na zaujímavosti, pretože sledujeme svet cez ich oči. Ich sklamanie je častokrát umocnené nepochopením, alebo uzavretím sa do seba. Mori sa snaží vytvoriť celú plejádu postavičiek obohacujúcich príbeh o drobné fabulačné odbočky. Každá z týchto postavičiek je svojim spôsobom zaujímavá. Inak je to tradičný film o samote a o snahe pohnúť sa v živote ďalej. Dramatická rovina je tu podaná bez väčších emócií a film tak neskĺzavá do pátosu. Čo si veľmi cením. Má príjemnú atmosféru aj napriek tomu, že formálne by som film označil skôr za normálny až všedný. Ale miesta a domy sú mi vďaka ich obrazovému zobrazeniu pomerne známe. Laundry má srdce a má ho na rozdávanie. A práve tým mi bol veľmi sympatický.

Líbivý příběh spřátelení po úrazu handikapovaného chlapce a nevyrovnané dívky...Nevýrazný.(50%)

"Jste oba beznadějní. Ale spolu to možná dokážete." ■ V zde uvedených žánrech mi schází "pohádka". Nemáte pocit, že to JE trochu pohádkové? ■ "Pověděl jsem babičce, co ta dívka udělala. Babička o ní řekla, že je divoška."

Spíš zklamaní. Řekl bych, že velký problém byl hlavně v hudbě, bylo jí strašně málo a byla neemotivní, jako celý tento snímek... Celé to působilo velice obyčejně, což mám rád, ale prostě tomu chyběla jiskra, která by zažehla plamínek emocí, bez kterých nemá film cenu...