Kronika vášně (1972)

Rolande met de blés je podmanivým dobovým filmom o démonickej láske-posadnutosti, konflikte tradičných hodnôt a modernej neviazanosti, rovnako ako aj o spore dvoch generácií – predvojnovej a povojnovej. Mizanscéna je fantastická, či sa už jedná o Art Nouveau vitrážové okná a zábradlia, alebo honosný interiér Renierovho panstva. Samotná Rolande je secesnou bohyňou a démonickou femme fatale. Je to postava, ktorá v sebe nesie symbol novej doby – divokých"roaring twenties".Renierov postupný úpadok nie je len úpadkom jeho rodu, ale aj celej generácie – tento motív je podporený finálnou scénou. Zaujímavá je taktiež postava doktora Fergusona zbierajúceho rôzne anomálie a kuriozity, ktorý mal paradoxne jednu takú anomáliu celý čas pred sebou – postupujúcu Renierovu obsesiu. Fascinujúca bola aj rovina zahŕňajúca diskusie o smrteľnosti a zachovaní večnej mladosti cez šíriacu sa výstavbu sietí salónov krásy – žeby úvaha nad tým ako nastupujúca povojnová generácia vďaka rozmáhajúcemu sa materializmu zabúda na hodnoty, ktoré majú potenciál prekonať krátkodobé módne výstrelky ?

unylé, bez chuti a bez vůně.

Melodram vysokého ražení i s komentářem.

"Túžbysúprirodzené.Spoločnosťamorálkavšakvelia,abysmeichskrývaliakonejakúchorobu. Z potlačenej túžby človek ochorie. Oslobodením tela uľavíme duši."Strojená kostýmová dráma s postavami pôsobiacimi ako nejaké neživé figuríny. Neustále ma prepadával neodbytný pocit, že sa to okato snaží opičiť po francúzskej novej vlne (manipulatívna a zničujúca femme fatale (po slovensky osudová mrcha), neraz mi prišiel na rozum hlavne filmJules a Jim (1962)). Avšak výsledný dojem je nechcene úsmevný (a to v tejto snímke nie je pre humor ani štipka miesta), tým celkovým spracovaním mi to pripomenulo skôr nejakú staršiu slovenskú inscenáciu z historického prostredia, myslím takého tuctovejšieho charakteru (aj som sa nejaký čas zabával určovaním, ktorá rola by pripadla ktorému slovenskému hercovi). Filmárske kvality tu sú v lepšom prípade načisto priemerné, či už ide o kameru, alebo jalové herecké výkony, dramatický príbeh je podaný dosť neohrabaným, maximálne nezaujímavým a nevťahujúcim spôsobom (a ešte k tomu aj nevierohodne). A keď sa k tomu všetkému ešte pridružia silne nesympatické postavy (hlavný hrdina je priam ukážkový debil), len s veľkými ťažkosťami nachádzam na tomto diele nejaké prednosti (tu a tam je to hlavne hudba, občas nejaký ten pekný záber krajiny, len výnimočne nejaký silnejší dramatický moment). Proste nie vždy sa mi vypláca risk vstupovať do neznámeho, takmer neprebádaného priestoru."Táženachcezničiťvašuminulosť." "Preminulosťtumiestonebude!Skoncujemesovšetkým.IsBohom.".(10.10.2025)

Film se odehrává po první světové válce, ale má dekadentní atmosféru přelomu století a ukazuje úpadek belgické šlechty. Odpovídá tomu secesní písmo v titulcích, interiéry i móda. Fialový oděv Rolandy sladěný s barevností titulků ji výrazně odlišuje od zemitých barev přírody kolem venkovského zámku, který si komplotem podmaní. Z Teirlinckovy předlohy si Verhavert bere nejen příběh, ale i formu románu v dopisech. Využívá ji k přehledně vyprávěnému, plynulému, jistě režírovanému, ale zároveň poetickému tvaru. Melodrama o démonické ženě má až hororové momenty (klubko ještěrek, upřený pohled umírajícího dítěte, hrůzostrašná laboratoř). Pod milostným trojúhelníkem se jako hlubší téma otevírá mnohovrstevný vztah mezi přirozeným a umělým. V kontrastu venkova a města, v půdě, kterou Renier doslova ochutnává, v salonu krásy zamezujícím stárnutí, v laboratoři s prostetickými pomůckami a v krajině, z níž v nádherné poslední scéně vyrostou modernistické věžáky.(07.01.2025)