Kronika psaná mečem (1963)

20. storočie. Susume rozjíma, či nemôže za pokus o samovraždu svojej ženy. Vracia sa späť do svojej mladosti, kde sa ako študent vrátil domov na vidiek na pohreb svojej mamy. V rodnom dome vtedy našiel tam kroniku príbehov zverstiev vlastnej rodiny. Takto uplynú prvé 3 minúty. Príroda a stupňovité stavby sú tam nádherné 00:04:27. povrávalo sa, že úpadok klanu jeho predka menom Hideyo Jizaemon Iikura bol spôsobený porážkou v bitke Sekigahara, kedy sa sstal roninom. Potom nadobudol pozíciu v Shinshu provincii so Shikibom Hori, dvornýmministrom Yazaki. Hudba jednoduchých japonských strún tu spôsobuje napätie. 5. mája 1610 kopijník Hideyo sľubuje vernosť lordovi Horimu s pohľadom upretým do zeme v zjazvenej tvári s tichým, nezúčastneným opovrhnutím, ktoré sa v priebehu rokov zmení na oddanosť. V roku 1637 pomáha potlačiť Shimabara revolúciu. Máme tu jednu slabšiu akčnú scénu pri prepadnutí tábora. Po Hideyovej smrti bol jeho syn Sagiemon prijatý za lordovo páža. Bol lordom obľúbený, no keď sa lordov fyzický a duševný stav zhoršoval a Sagiemon chcel zavolať doktora, rozrušil lorda a ten mu nakázal domáce väzenie a odobral štipendium, čo jeho rodine dal kvôli Hideyovi. Samuraji páchajú seppuku na znak úcty lordovi. Sagiemon chce spáchať seppuku tiež, no nestihne ku lordovi prísť za jeho života. Až jeho seppuku je čiastočne zobrazené. Prechádzame o dalších rokov vpred. Tomoyuki Kyutaro ako študent samurajskej školy prehovorí pred lordom za skupinu. Lord si ho neskôr zavolá do postele. Záhradné jazierko v 00:37:32 je krásne. 1783. Krajina si zažila kalamity a bežní ľudia platili vysoké dane. Iikura klan viedol Shuzo a bol pod lordom Horim. Ten bol extrémne skorumpovaný a amorálny. Zbavil ho dcéry aj ženy. Iného amorálneho lorda Tanumu zabíja aktivista (konečne krátka akčná scéna) a dopad to má len te, že sa mu vracia dcéra. V 24. minúte tu máme extra krutosť porovnateľnú soSrpski film, nie ale až tak úplne exploitation. Tento príbeh je najkrutejší a samostatne by obstál aj na plný počet. PotešíKei Satoako prefíkaný, rozhodný radca Kondo, aj keď herca v hlavnej úlohe každej poviedkyKinnosukeho Yorozuyutu neprekonáva. V roku 1871 je hlavou klanu Shingo. Slúži poslednému Horimu v nádeji, že bude znovu dosadený ako lord a on bude dediť. Mentálne chorý Hori však pozerá len po jeho snúbenici. Brat hlavného hrdinu z vtedajšej súčasnosti je kamikadze. Ich veliteľ sa pýta každého pilota pred akciou stručné otázky. Hlavný hrdina slúži manažérovi firmy až tak, že to ovplyvní jeho vzťah so snúbenicou, ktorá robí v konkurencii. Tento príbeh je trošku noir, ale nie tak ako klasiky. Hudba uderia vo vrchole drám a znásobuje ich účinok. Príbehy sú zaujímavé, no ich necelistvosť v náväznosti jedného na druhý len rodovou líniou a posunutím sa v čase kazí intenzitu príbehu a filmu.

Oddanosť až za hrob a slepá poslušnosť nedovoľujúca pochybovať o pánovi - ale naopak - o sebe samom, je v podvedomí i vedomí japonskej spoločnosti prítomná nielen v jej histórii, ale aj súčastnosti. Akurát klany a léna vystredali podnikové spoločnosti, šóguna vystriedal cisár, kniežatá a lordov zasa podnikoví šéfovia. Film nemá kontinuálny dej, ale je spracovaný kvázi formou poviedok, ktoré spolu nesú jednotný odkaz.

Japonskú mentalitu asi európan 21. storočia tak ľahko nepochopí... Pre milovníkov samurajských filmov absolútna povinnosť, pre nás ostatných príjemne strávené dve hodinky. Super je, že film nestráca postupom času tempo, ba naopak skvele graduje (posledné tri poviedky (etudku z druhej svetovej vojny nepočítam) sú bravúrne).

.. kategorická bezmoc bezmocných.. slepá.. tísnivá..

Zaujímavá rodinná kronika udalostí od 17 storočia po súčasnosť. Životy predkov sú pohnuté súkromnými udalosťami, ale hlavne udalosťami historickými. Film je v podstate zločený z poviedok. ktoré zabrazujú morálne vlastnosti rodu.