Faster, Pussycat! Kill! Kill! (1965)

[Text obsahuje opis zápletky]Estetika Meyerovho Faster, Pussycat! Kill! Kill! je založená nielen na veľkom dôraze kladenom na anatómiu protagonistiek, ale obsahuje tiež niekoľko nesúrodých znakov, čo sa odráža najmä vo formálnej stránke filmu a nie vždy to funguje. Snímka začína prológom, no k uzavretiu formy chýba epilóg. Postavy sú archetypy – Varla je vodkyňa, jasne dominantná a požívačná; Billie je tá oprsklá a ľahkovážna; Rosie je zas pochybovačná, tá, ktorá svoje tvrďáctvo skôr predstiera; Linda je hysterická obeť. U mužských postáv je to rovnaké – Tommy, gýčový americký high-school frajírek; pomätený starec a jeho dvaja synovia: jeden prostoduchý silák a druhý racionálnejší (to je samo o sebe trochu steinbeckovské), nie však, keď ide o ženy. Motivácie protagonistiek sú dosť nejasné, najmä pokiaľ ide o vraždu Tommyho hneď na začiatku. Má byť snáď Varla stelesnením samotnej podstaty zla? Prológ týkajúci sa násilia a sexu by k tomu sedel, ale nie je to prvoplánové? Navyše, o troch go-go tanečniciach sa divák nedozvie nič, ich psychológia je úplne zanedbaná, čo sa ale nedá povedať o mužských – v silákovom strachu z vlakov a starcovej psychóze sa črtá pokus o komplexnejšie pôsobiace postavy. Čo sa týka herectva, Tura Satana má z go-go trojice nielen najväčší výstrih, ale aj najväčší herecký potenciál. Svojej postave rozumie, vie byť vodcovsky tvrdá, vypočítavá, krutá a vie sa pretvarovať. Je v nej hnev, chamtivosť a nespútaná živočíšnosť. Lori Williams má len jednu polohu – drzosť s prímesou afektu a Haji, keď sa pokúšala hrať drsnú, mi pripomínala Malého Bonaparta zNiekto to rád horúce. Použitie hudby bolo taktiež zaujímavé a do istej miery zvláštne. Meyer síce používa aj šesťdesiatkový pop-rock, ale ťažisko je na silných swingových dychoch, čo mi k charakteru filmu vôbec nepasovalo. Občas sa vyskytol aj otrepaný mickeymousing. Ďalším zaujímavým prvkom je rýchly strih. V počiatočných scénach filmu je doslova zbesilý, no postupne sa umierňuje, čo vytvára nerovnováhu. Tempo strihu aké Meyer nasadil v úvode, už potom nezopakoval. Miestami bol strih nešikovný, najmä v snímaní niektorých dialógov. Čo má ale Meyer najviac prepracované, to je kompozícia záberu a mizanscéna, v tom je dobrý. Po zhliadnutí Faster, Pussycat! Kill! Kill! si tiež uvedomujem, do akej miery z Meyera čerpá Tarantino a nejde len oDeath Proof. Suché sarkastické dialógy evokujú tiežPulp Fictiona pop-rockový song zmiešaný s tvrďáctvom a násilnosťou zas pripomínal scénu zo skladu vReservoir Dogs.

Kultovní brak kultovního režiséra. Takové podívané prostě nemohu a ani nechci cokoliv vytýkat, jelikož splňuje přesně to, co by od takového filmu měl chtít divák dostat, až tedy na jednu jedinou věc, ke které zároveň směřuje i má jediná kritika, a to k naprosté absenci obnažených hrudníků ústředních hrdinek, to se mi jako kousalo dost těžko, jinak je to ale jízda jako prase a až právě po shlédnutí tohoto snímku každý pochopí, proč je považován za takový kult. Celé je to zkrátka ze řetězu utržená šílenost, nabízející luxusní postavy, obsazené nenahraditelnými a nezaměnitelnými (anti)herečkami a (anti)herci, nezapomenutelné dialogy, dokonale zábavnou akci, skvělou hudbu, neopakovatelnou atmosféru a totálně nekompromisní a násilný konec, kdy se závěrečných titulků dočká skutečně jen minimum postav. Vše zmíněné samozřejmě myslím ironicky, ovšem v žádném případě ne zle ironicky, prostě je to brak, takže veškeré ty přítomné věci a celkové zpracování je fakt šíleně špatný, ale tak kurevsky zábavný, že opakuji, tohle nelze zkrátka kritizovat, to si lze jen užívat.

Feministické prsia sa natriasajú pýchou z toho, ako ich predchodkyne dokázali chlapom ukázať, kto je silným pohlavím. Skutočnosť, že Faster, Pussycat! Kill! Kill! patrí medzi obľúbené filmy Tarantina, je poznať. Sú tu tie silné ženské postavy chrliace šarm a silné slová, ktoré má tak rád vo svojich filmoch. Bohužiaľ v tomto prípade ide o blbinu, v ktorej sa hrdinky dostávajú do stretu s civilizovanejšou verziou rodinky z Texaského masakru. Tú 1* zabezpečuje predovšetkým rok vzniku. Predsa len v tom období sa do TV chystal legínový batmanský seriál a vo Francúzsku vypukla Funès mánia. Teda na rok 1965 rozhodne odvážne. Dnes však skôr parodické a málo tlačiace na pílu.

Faster, Pussycat! Kill! Kill!je kousek kterej jsem hóóódně dlouho odkládal. Taktéž je to film jehož velkým fandou je samotnej Quentin Tarantino. A jak je psáno ve zdejších zajímavostech tak dokonce plánoval Q. Tarantino natočit jeho drsnější remake. Z nápadu nakonec zešlo. Škoda. Pod taktovkou Tarantina by to mohl být teprve kult. Namísto toho si ze snímku vzal inspiraci pro svůj Grindhouse: Auto zabiják(2007). No a co říct nebo napsat k snímku jako takovýmu ? Snad jen to, že nevím čím si ten status kultovní vlastně zasloužil. Ano je to místy zábavný ale je to i místy naivní. Ženský se tu natřásají a ukazujou svoje přednosti(ikdyž né v plné kráse) ale myslím si, že je plno jinejch snímků který by si kultovní statusu zasloužilo a nemá ho. Každopádně milovníkům kyprých vnadů a Béčkové zábavy určitě lze doporučit. 3hvězdy

[2,5*]"You're a beautiful animal and I'm weak and I want you."Běčková klasika plná násilia, strašidelného herectva, ale aj výbornej hudby a prekvapivej zábavnosti, Tarantinova modla. Vo filme sa dá nájsť veľa podobností s Tarantinovým štýlom a tiež jeden zásadný rozdiel - Tarantino dokázal tento poklesnutý žáner vyzdvihnúť do naozaj neočakávaných výšok. Dlho (skoro polovicu filmu) som bol presvedčený, že sa mi film páčiť nebude. Ťažko sa mi pozeralo na tie odpudivé kreatúry, čo mali byť akože ženy (jedine blondína Lori Williams bola ešte znesiteľná), liezol mi na nervy ten ich štylizovaný strojený prejav a ich hlúpe správanie, nebavil ma dej. Až na farme začne film postupne naberať obrátky, až do strhujúceho záveru. Zaradené v zozname1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete."You're a very sick girl!" "I was healthy enough a half hour ago or do people look different to you when they're not horizontal?"