Křehké vztahy (1999)

Myslím, že príbehu to viacej svedčí na papieri a vidieť doslovnú adaptáciu po prečítaní knihy na filmovej obrazovke už nie je také zábavné ani zaujímavé, avšak bez znalosti predlohy funguje film ako solídny sprievodca Houellebecqovým debutom Rozšírenie bojového poľa. Myslím, že filmu sa podarilo zachytiť ducha predlohy, no všadeprítomný rozprávač môže pôsobiť trocha otravne. Režisér sa totiž musel potýkať s faktom, že samotný román je založený na monológoch hlavnej postavy. Oceňujem predovšetkým dobré herecké výkony hlavných predstaviteľov.

Tento filmík je o tej temnejšej stránke úspechu, ktorá je s ním vždy spojená ako misky váh...a to ľudia neúspešný, žijúci svoje životy v pre niekoho možno nudnom sivom priemere. Podľa mňa realistickejšie sa tá čoraz väčšia skupina ľudí ,ktorá sa ťažšie vyrovnáva s drastickými pravidlami súťaže v práci ale hlavne vo vzťahoch nedala vyjadriť. Aspoň na mne tento film zanechal hlbokú stopu a celý čas som sa pýtal sám seba či tam nepatrím aj ja.
Ukazuje realitu takú akú prežívam často aj ja a bolo veľmi nepríjemné si pomerne často hovoriť...ach veď takéto niečo sa mi už stalo a podobne. No ale vlastne najmä to tvorí významnú časť môjho možno až privysokého hodnotenia. Napriek tomu, že sa film nesie vo veľmi pomalom tempe, dokáže sprostredkovať všetku frustráciu a bezmocnosť, ktorú hrdinovia prežívajú. Hlavne hlavný hrdina je podľa mňa jednou z najdesivejších postáv
akú som kedy mal vo filme možnosť vidieť. Knižná predloha, ktorá vyvolala veľkú vlnu záujmu vo Francúzsku vraj zachádza v opise tejto z pohľadu filmu depresívnej doby ešte ďalej.

Francouzsky důmyslné, ironické dialogy, bohužel filmu nepomáhají vybřednout z nicotnosti. (50%).

Realistická sonda do života dvou mužů, kteří netouží po ničem jiném než po sexu.. Jednoduchá a výstižná pointa tohoto snímku.. Film na jehož scénáři se podílel skandální autor M. Houellebecq, nemilosrdně obnažuje bezútěšnost lidské existence a své hrdiny zobrazuje zcela bez příkras. Závěr = 50 %

Sugestivní portrét muže, uvízlého v pocitu neschopnosti fungovat v současném světě, je vyprávěn pomocí vnitřních monologů a občasného komentáře přesně v tom lakonicky strnulém tónu, jenž odpovídá hrdinově vnitřní vyprahlosti. Dívat se na svět jeho očima, to jsou sice velmi sugestivní, ale i krušné dvě hodiny. 80 % (Ci 12/2007, str. 99)(14.02.2021)