Kono mune ippai no ai wo (2005)

Čo by mal človek urobiť inak, keby sa ocitol dvadsať rokov v "minulosti"? Práve touto otázkou sa prostredníctvom postavy Hiroshiho Suzutaniho (Hideaki Itô) (a nielen jeho) zaoberá režisérAkihiko Shiotavo filme z roku 2005. Tematicky čiastočne nadväzuje na svoj predchádzajúci počinYomigaeri, pokračujúc v "mainstreamovom" nastavení dramaticko-romantického emocionálneho mixu. Námet, ktorý nie je vo svete kinematografie žiadnou novinkou, príbehovo rozvíja relatívne rýchlo (prakticky okamžite od začiatku), čím získava dostatok priestoru na postupnú dejovú aj charakterovú výstavbu. A možno povedať, že ho využíva viac-menej dobre, hoci v konečnom dôsledku snímka ako taká nepredstavuje niečo, čo by diváka uchvátilo. S dostatkom priestoru totiž prichádza aj dostatok "hluchých" miest, najmä v druhej polovici filmu, čo ho zbytočne predlžuje a príbehovo kazí. Pochvalu si ale zaslúži práca s emóciami a zachytenie prežívania postáv, čo je niečo, čo japonskí tvorcovia dokážu vyšperkovať ak nie priamo k dokonalosti, tak veľmi blízko k nej. V tomto prípade ide najmä o scény s hlavným protagonistom a Kazumi (Rie Mimura). Paradoxom ale je, že hoci patria k najlepšiemu, čo film ponúka, a nechýbajú v nich ani slzy, nemusia úplne fungovať ani na diváka, ktorý pri sledovaní inak necháva voľný priechod emóciám, čo najskôr súvisí s nie ideálnym spôsobom rozprávania, ktorý Shiota zvolil.Kono mune ippai no ai wonezaujme ani tak čoby celok, ako skôr malými osobnými príbehmi (osudmi) jednotlivých postáv, ktoré sú tým, prečo sa oplatí dať mu šancu. Mať o niečo menej minút a lepšie zvládnuť prácu s inak kvalitným plot twistom, mohlo by ísť o dielo "stojace" na vyššom kvalitatívnom stupienku. Tak či onak, človeka prinúti zamyslieť sa, čo mohol v živote urobiť inak.

Je to prijemny mix romantiky a drama s fantasy prvkami. Pacila sa mi ustredna zapletka v ktorej sa niekolko postav dostane do minulosti a musia vykonat urcite ciny, aby sa pohli dalej na ktore musia postupne prist. Takisto film obsahuje aj nejake dalsie pointy, ktore ma prekvapili. Postavy si ma tiez hned ziskali a bavilo ma sledovat ich pribeh. V rozhodujucich chvilach som bol dojaty presne ako som mal. Takze preco davam len 3*? Pretoze väcsina scena ma o niekolko sekund viac ako by mala. Vdaka tomu ma film az prilis pomale tempo a 132 minutova stopaz je prilis. Pritom by stacilo vystrihnut to pravidelne niekolkosekundove čumenie postav do blba po kazdom dialogu, ktora snad malo prehlbit emocionalny zazitok z toho, co postavy zazivaju, ale mna iba otravovalo. Skoda, nebyt tohoto artoveho neduhu, tak to mohla byt dokonale fungujuca pecka. Napriek tomu film odporucam pretoze, komu nevadi pomale artove tempo, tak bude z filmu uneseny. 6/10.

ak by ste sa mohli vratit v case a nieco zmenit, co by to bolo? a co ak by ste mohli zmenit zivot aj niekoho ineho? ked boli mladi tak niektorym veciam neorzumeli a dokonca im nebolo povedane vsetko tak ako my mohlo aby boli usetreni od krutej reality. teraz maju moznost zistit ako sa mali veci naozaj... prva cast bola tak na 4, vadilo mi konanie niektorych postav no tam kde by film mohol aj koncit zacina druha polovicka a pribeh sa rozvija dalej co potesi pretoze chceme vidiet co bude dalej. finale bolo skvele, trochu husli, trochu slz, sice tam bolo par zvlastnych veci ale cele to sedelo skvele. neda mi nespomenut scenku z Cyborg Girl, kde sme tiez videli navrat do minulosti a zmenu minulosti, aj ked za inych okolnosti. tymto hlasujem za podobnost filmov :) inac keby som stretol sameho seba tak by som si urcite povedal do coho mam investovat. ked uz tak uz ;) suhlas s: sniper18

Je to dosť dobrá mierne fantasy ladená romantická dráma. Má veľmi dobrý príbeh o mužovi, ktorý letí na služobnú cestu do svojho rodného mesta, lenže už krátko po prílete si uvedomuje, že sa ocitol v dvadsať rokov starej minulosti. A tak stretáva seba a svojich blízkych, u ktorých sa aj hneď ubytuje, pričom nie je sám, niečo podobné zažívajú aj jeho traja spolucestujúci, pričom si všetci uvedomujú, že okrem toho majú spoločné ešte niečo, všetkých hlboko v srdci trápi niečo spoločné s týmto miestom, kvôli čomu sa nepohli plnohodnotne posunúť ďalej a tak dostali jedinečnú možnosť to zmeniť a tak sa muž opäť spriatelí so svojou kamarátkou z detstva, do ktorej bol zamilovaný, lenže kvôli ťažkej chorobe umrela. Spracovanie sa mi páči, ešte zo začiatku ma to trochu sklamalo, táto tématika je výborná, lenže tu tomu spočiatku chýba náboj a aj také zásadné scény, ako stretnutie so sebou samým, alebo s milovanými, ktorí sú už po smrti tu pôsobia úplne chladne, no aj tak to aspoň na ten lepší priemer stačí. Ale po tej úvodnej polhodine sa to už našťastie začína vylepšovať, konečne si ma to získalo, síce tých výraznejších situácií je len pár a napríklad tie zvyšné postavy a ich problém z minulosti tu kľudne mohli dostať ešte viac priestoru, ale aj tak sa na to veľmi dobre pozerá, pôsobí to tak príjemne, v priebehu sa nájde aj jeden perfektný zvrat, ktorý ma teda prekvapil, opäť sa tu nájde môj obľúbený prvok, keď jedna z hlavných postáv miluje hudbu, tentokrát hru na husle na najvyššej úrovni, čo tu má aj dostatok priestoru a k tomu ešte skvelá záverečná fáza, ktorá už asi ani nemohla byť lepšia. Nesklamú ani jednotlivé žánre, jedine ten romantický je taký zvláštny, pretože som si väčšinu času nevedel vyjasniť, či sa medzi nimi jedná o lásku alebo len o priateľstvo, no aj toto sa mi páčilo, dráma je bez problémov a fantasy tu síce očakávane nemá až tak moc priestoru, ale ten je využitý naplno. Herecké obsadenie je na tom dobre, sympatické hlavné duo a výborné vedľajšie postavy, či už členovia rodiny, alebo aj spolucestujúci. Réžia a technická stránka jedine tú úvodnú polhodinu trochu zaostávajú za očakávaním, ale inak nemám problém, slušnú úroveň. Takže síce potenciál bol stále ešte trochu väčší, ale aj tak je A Heartful of love veľmi zaujímavý a aj kvalitný film, ktorý bezpochyby stojí za pozretie.79%

V tomto filme je príliš veľa logických dier, ale keby sme ho brali ako fantasy, tak by sa to dalo odpustiť. Čo sa už ale odpustiť nedá, je príliš okaté tlačenie na city divákov, čo ale na skúsenejších divákov asi nezaberie. Toto bola asi prvá ázijská romantická dráma, ktorá zo mňa nevyžmýkala ani jedinú kvapku slzy. A tá stopáž mohla byť kľudne o pol hodinky kratšia.