Kanaria (2004)

Tematicky jeden z najserióznejších filmov režiséraAkihika Shiotupribližuje nebezpečný vplyv sekty (nielen) na mladého Koichiho (Hoshi Ishida), ktorý po úteku z nápravnovýchovného ústavu smeruje do vzdialeného Tokia, aby našiel svoju mladšiu sestru. Na ceste sa k nemu pridáva jeho rovesníčka Yuki (Mitsuki Tanimura), ktorá je takisto na úteku, ale z dysfunkčného domova. Dramatické dielo, výrazne inšpirované notoricky známou sektou Aum Shinrikyo, je do veľkej miery svojským road movie, zachytávajúcim putovanie, počas ktorého sa odhaľujú nielen charaktery dvojice hlavných protagonistov, ale takisto sa postupne mení ich pohľad na svet. Shiotovi sa v tejto snímke darí aj nedarí zároveň. Pozitívom je najmä zachytenie cesty Koichiho a Yuki so všetkým, čo prináša. Funguje z obsahového hľadiska, stojac na veľmi dobre napísaných dialógoch s viacerými zaujímavými myšlienkami, kvalitným skĺbením výpravy a kamery, ale predovšetkým hereckými výkonmi, obzvlášť ak je reč o Mitsuki Tanimure, ktorá je vo svojej role znamenitá. A hoci Hoshi Ishida nehrá vôbec zle, jeho mladá herecká kolegyňa ho jednoznačne zatieňuje. Negatívom filmu sú, naopak, pasáže z Koichiho života v sekte, ktoré sú postupne vložené medzi scény putovania ústrednej dvojice, čo narúša celkovú koncepciu. Pre príbeh možno sú dôležité, ale to ešte neznamená, že sú automaticky dobré. Navyše, ak sa už Shiota rozhodol do snímky zakomponovať aj rovinu minulosti, mal tak urobiť takisto pri postave Yuki, ktorej "backstory" by takmer určite dokázala kvalitatívne kompenzovať slabšie "sektárske" scény.Kanariaje preto vo výsledku počinom "50 na 50" - mnohé veci robí skvele, ale kazí ich nedobre poňatými a umiestnenými scénami z minulosti. Dlhšia minutáž, ktorá je pri niektorých Shiotových filmoch problémom, v tomto prípade nevadí. Divák by si ale želal, aby snímka čas neraz využila lepšie.

Je to celkom dobrá dráma. Má pomerne dobrý príbeh o chlapcovi, ktorý bol kedysi kvôli svojej matke členom nebezpečnej sekty organizujúcej vražedné akcie a z nej následne nútene odovzdaný do štátnej starostlivosti a tak unikol, aby vyhľadal svojho starého otca v Tokiu a získal späť svoju sestru. Na ceste sa náhodne zoznamuje s dievčaťom, ktoré je na úteku z domu a tak sa mu ona rozhodne pomôcť a spoločne idú za jeho cieľom. Spracovanie nie je zlé, ale nie som s ním ani úplne spokojný. Už úvodná sekvencia s dievčaťom ma zaujala a aj samotné putovanie dvoch detí sa mi skutočne páčilo, obe postavy ma aj sami o sebe dostatočne bavili, vedú medzi sebou zaujímavé dialógy, bavili ma aj postavy, ktoré stretnú na ceste, obzvlášť výraznejšia z dvojice žien a navyše sa to celé nesie v takom príjemne pomalom tempe. Očakávane sa tu nájde aj línia z minulosti, v ktorej dostane priestor samotná sekta a život chlapca v nej a síce ani toto nie je zlé a plno prvkov ma tu dosť zaujalo, ale má to až príliš veľa priestoru na úkor samotného putovania, ktoré sa mi páčilo podstatne viac, ani prepojenie oboch línií si ma nezískalo tak, ako by som chcel a tak celkový dojem to u mňa dosť narúša, čo ma veľmi mrzí. Ale zase aj tak sa na to pozerá dobre, táto dĺžka nie je žiadnym problémom, plno scén sa mi páčilo a aj tá záverečná sekvencia je dosť zaujímavá. Herecké obsadenie je na tom dobre, dobre zvolená detská dvojica, pričom o niečo viac ma zaujala postava dievčaťa, k tomu charizmatický Hidetoshi Nishijima v úlohe vodcu sekty, bavila ma aj chlapcova matka, len škoda, že Ryo ako spomínaná výraznejšia z dvojice žien tu má tak málo priestoru, lebo ma dosť zaujala. Réžia a technická stránka sú celkom slušné, príjemná atmosféra a ideálne pomalé tempo, pričom nechýbajú ani dlhé sekvencie bez strihu, tento štýl mám rád. Škoda, keby sa väčšina filmu venovala putovaniu dvoch detí v štýle prvej tretiny, určite by som dal lepšie hodnotenie, ale aj tak ma to celkom bavilo, takže nie som ani výraznejšie sklamaný.67%

Když si dospělý bez závazků, který je "stádní" typ, vstoupí do jakékoli sekty, je to jeho věc...Ale když do toho zatáhne i své děti - jak se to stalo tady, tak to je opravdu zločin. Moc zajímavé putování 2 osamělých dětí Japonskem a zároveň nahlédnutí do dění uvnitř sekty. Zkuste se mrknout pro srovnání i na tentohttp://www.csfd.cz/film/169223-mouth-to-mouth/

Pro me velmi presvedcivy zazitek. S uzasnou vizualni slozkou.

"Si sám sebou a len ty sa môžeš rozhodnúť, kým naozaj si "(...) "Ja som ten, kto všetko odpúšťa." Odlišnejší film od "západného štýlu" som ešte nevidel. Krása, na ktorej vychutnanie sa musíte vyzbrojiť trpezlivosťou.