Ikony (1966)

Dlouhá montáž záběrů na téma východoslovenská ikona. Komentáře je poskrovnu, kamera plní funkci usměrňovače pohledu diváka, ale nechává na něm, zda si zajímavostí všimne a jak si je vyloží. Nejsem si jistý, pro jaké procento publika je tohle "popularizační dokument", ale bez zajímavosti to aspoň po obsahové stránce není.

Efektne zosúladený obdivný dokument snímajúci tváre i postavy svätcov s dokumentom náučným, kedy sú kamerové jazdy na ikony podkreslené úsporným, ale informačne hodnotným sprievodným slovom. Informuje o zmenách maľby v priebehu vekov. ovplyvnených rôznymi výtvarno-kultúrno-spoločenskými obdobiami, zmenami v zobrazovaní perspektívy aj krajiny. Poznámka: Ikony ako symbol východnej vetvy kresťanstva a byzantínstva nikdy osobne nikdy nezasiahli svojím umeleckým ani duchovným posolstvom. Výrazy tvárí svätých sa mi na rodiel od olejomalieb či kostolných fresiek západnej vetvy kresťanstva vždy zdali podriadené príliš strohým pravidlám. Tie spôsobili, že drvivá väčšina ikon splynula do súboru tisícek navzájom si až desivo podobných vyobrazení. Slivkov dokument síce krásne vystihol odlišnosti jednotlivých typov ikon v priebehu vekov. Avšak návštevy mnohých ukrajinských, ruských pravoslávnych i východoslovensko gréckokatolíckych chrámov a prehliadky rôznorodých ikonostasov v nich ma veľmi nepresvedčili o nejakých brutálnych odlišnostiach. Stále rovnako strnulé tváre bez výrazu, splývavé rúcha, gestá a knihy s azbukou.