Iba deň (1988)

Pre film je nepochybne príznačné, že sa začína koncertom skupiny Bez ladu a skladu. Podobne ako táto "predrevolučná" kapela, aj film pôsobí, akoby opatrne, no sebaisto "kopal" do už slabnúceho, umierajúceho medveďa, v podobe normalizácie. Poetika je tu pomerne ľahká, optimistická - a to napriek všadeprítomnej depresívnej šedi sídliskových panelákov. Osobne mám problém s miešaním češtiny a slovenčiny u niektorých postáv (riaditeľka), prípadne slovenských postsynchrónov pri českých hercoch, no nie je to niečo, čo by sa nedalo prežiť. Príbeh ubieha rýchlo, je živelný, zároveň ide o hodnotný dobový artefakt, nie len po príbehovej stránke, ale aj účinkujúcimi osobnosťami (Jaro Filip, Bez ladu a skladu, či začínajúca Zóna A, ktorá v tej dobe ešte nepochybne nebola krajne pravicová :) Bol som sám zo seba veľmi prekvapený, že som o tomto filme predtým nepočul, myslím že ide o výraznú súčasť našej kultúrnej identity.

Štvoricu poviedok spája túžba prestarnutých rockerov oživiť starú slávu kapely z konca šesťdesiatych rokov spoločným zadžemovaním si kdesi v paži v rokoch 80. Popritom každý z nich rieši vlastné normalizačné srágory. Učiteľ na umeleckej škole je vysielaný na pololegálne koncerty, aby nabonzoval žiakov, popritom je zodpovedný za mierový alegorický voz s polystyrénovou zemeguľou, úradník a architekt rieši konflikt medzi pokútnym predajom záhrady a vlastným svedomím, no a bohémsky Jaro Filip zase problém s mladou milenkou. Chce si požičať kus aparatúry od pankáčov. Ide za nimi do garáže, no vyplaší ho prichádzajúci  voz Verejnej bezpečnosti. Myslí si, že ide o záťah na závadovú mládež, zatiaľ čo fízli potrebovali iba dať ošťať psa. (najvtipnejšia scéna filmu) Vcelku fádny film má ďaleko od odvážnych debutov. Oživuje ho hudba Michala Pavlíčka, dva úryvky  z piesní Zóny A (Útok na špicu hitparády) a Bez ladu a skladu (Zotnite mu hlavu) a zaujímavé pohľady na Bratislavu tesne pred prevratom v 1989, bez reklám, no v zásade pomerne šedivú, plnú aktuálne moderných trvalých na hlavách žien.  Výstižný komentár: dobytek

Tri oddelené príbehy troch hudobníkov, ktoré nemajú šťavu ani žiadny poriadny záver, z toho pútavý film nebude. Naviac nepochopím to silenie s obsadením Čechov do slovenských postáv. Potom znie úplne divne Zedníček bez svojho hlasu, Donutil vie po slovesnky celkom obstojne a situáciu zachraňoval aspoň Jaro Filip, ktorý bol aj v živote hudobníkom.

3,5 poviedok zo zúčastnosti, ktorých spojovacím prvkom je oprášenie starej kapely a uponáhľaný život dneška. Škoda, že si tvorcovia dali tak záležať na vystihnutie toho kúúlového (moderného) dneška, a trochu sa vykašlali na príbehy. Tie zovšednievajú a obrazne splývajú s tou otrasnou hudbou, ktorú máme možnosť počuť. Najlepšia je určite poviedka Basa s Donutikom v hl. úlohe. A nielen kvôli dobre Donutilovej slovenčine. Trochu pekvapilo, ako vo filme otvorene hovorili o kapitalistickom Západe (USA, Spain).

Zedníček a jeho smrteľná mustáž, Donutil a jeho holá riť, Filip a gandža. Trabant, ešpézetky BAD, Bratislava 80. rokov. A ide tu o prachy. Či o ich nedostatok. A o slobodu, ktorá odchádza chtiac nechtiac vekom. Plusové body za odvahu, toto je film z roku 1988. Atmosféra zmeny asi už bola vo vzduchu natoľko, že tento film prešiel. Len škoda, že je to trochu nuda.