Hamsun (1996)

Nejsem odborník na životopisné filmy o období WW2, ale troufám si tvrdit že neexistuje další, který by na tuto dobu nahlížel očima intelektuála-romantika, který se narodil koncem 60. let 19. století, navíc když šlo o umělce, jenž bylnárodem obdivovaný a hluboce uznávaný. Pro nezaujatého pozorovatele neznalého jeho díla a života jsou motivy jeho konání neuchopitelné. Přesto, nebo právě proto, film zaujme, v první řadě fantastickým přirozeným výkonemMaxe von Sydow, a také samozřejmě rodinným dramatem, jež dává celému snímku rámec. Film tak strhující, jak jen může drama o devadesátiletémnahluchlém ale nezlomnémmuži být. Zajímavý komentář: dr.horrible

Ja už som videl k Dostojevskému prirovnávať aj Flannery O’Connorovú, ale za mňa mu bola najbližsie Hamsunova raná tvorba. Presnejšie by som to nazval Dostojevským na speede. V literárnom svete je hromada kontroverzných postavičiek a tak ako mal Charles Bukowski najobľúbenejšieho autora antisemitského blázna Celineho (obvineného z vlastizrady, odsúdeného a vykázaného z Francúzska za kolaboráciu s nacizmom, vo Francúzsku dodnes zakázaného), tak mal môj obľúbenec Henry Miller za vzor Knuta Hamsuna (obvineného z vlastizrady, opovrhovaného, odsúdeného v Nórsku pre kolaboráciu s nacizmom). Raný Hamsun slúžil ako vzor pre Millerovu tvorbu  (spolu s Dostojevským) a hlavne v Millerových neskorších dielach je Hamsunov vplyv na jeho štýl jasne patrný.  Zároveň bol Hamsun jedným z dvoch najväčších literátov nórskej histórie (spolu s Ibsenom), a držiteľom Nobelovej ceny za literatúru, ktorého dielo je natoľko uznávané, že ho vydávali dokonca komunisti (osobne mám doma české, socialistické vydanie Hladu z roku 1959)! Pokiaľ ide o mňa, nečítal by som Hamsunove pro-hitlerovské pamflety, rovnako ako by som nečítal napríklad Celineho Školu mŕtvol, ale tak ako obdivujem dielo komunistu Brechta, alebo sledujem filmy komunistov Godarda a Pasoliniho, nevidím dôvod sa vyhýbať ideologicky nezafarbeným knihám kontroverzných autorov (pointa je, vedieť zlo identifikovať). Čo sa týka Hamsunovej kontroverzie sa samozrejme nechystám tvrdiť, že na 100% viem, kde je pravda. Na druhú stranu tu sú veci, ktoré by stálo zato spomenúť. Začnem stranou jeho obhájcov: Argument často používaný na dokázanie Hamsunovej viny; jeho nenávisť voči imperialistickému Anglicku, nie je dôkazom Hamusonoveho nacizmu. V jeho dobe  (a ešte desaťročia po nej) bolo Anglicko stále jednou z najväčších koloniálnych veľmocí. Tiež je známym faktom, že značná časť sveta (vrátane časti nacistov samotných) sa o dianí v koncentračných táboroch dozvedela až po ich oslobodení. Masovo známe sú napríklad fotky z premietania hrôz koncentrákov nemeckým vojakom v Norimbergu. Tiež by sa hodilo podotknúť, že antisemitizmus nebol čisto nemecká vec. Najznámejšie su asi ruské pogromy na židov (opakovane zdramatizované napr. vo Fidlikantovi na streche), ale aj americký antisemitizmus, o ktorom sa dočítate napríklad v dielach Arthura Millera. A tiež je pravdou, že Hamsun strávil veľkú časť života na usadlostiach, odstrihnutý od civilizácie. I tak si ale myslím, že mu tento film veľkú časť viny uberá. Knut Hamsun dokázateľne vedel, že jeho diela slúžia ako zložka nemeckej, nacistickej propagandy a  sám osobne Hitlera navštívil. Bol zastáncom nacizmu v dobe, keď okupoval jeho vlasť. A nakoniec a predovšetkým; jeho extrémny konzervativizmus badať už v jeho dielach z konca devätnásteho storočia. Je pravdepodobné, že v jeho presvedčení zohrala rolu aj rodina, tiež je ale známe, že prijal trest za vlastizradnú kolaboráciu, možno nie natoľko ukrivdene ako  Louis Ferdinand Celine, aj tak ho ale sám označoval za porážku. Po smrti Hitlera mu napísal nekrológ, ako veľkému šťátnikovi. Poznáte ma, neverím na súhry priveľkých množstiev náhod a aj keď naozaj nie je známe žiadne Hamsunove antisemtiské dielo, nebol predsa úplne slepý. Jeho obdiv k Hitlerovi netrval dni, ale roky, a na barák mu zatiaľ napľula polovica Nórska. Ako som ale povedal, nechystám sa tu vyjadriť akýkoľvek definitívny názor. Snaď len ten, že Hamsun nebol Celine. A zasa o prípadoch (ktoré spomína film), že sa Hamsun pokúšal pomôcť oslobodiť niektorých židov, som doteraz ani nevedel, takže kde je pravda evidentne konečne nezhodnotím. Možno mi príde trochu tendenčné, vykreslovať ho takmer nesvojprávneho už niekde v polovici vojny, obzvlášť, keď v čase rozsudku (po vojne) bol aj cez duševnú chorobu stále pri zmysloch. Nehovoriac o obsahu jeho audiencie u Hitlera (vo filme sa búri), ktorej autentickosť skrátka nemá kto dosvedčiť. Tak ako nemá kto dosvedčiť jeho motivácie napr. pri písaní Hitlerového nekrológu, ktoré film (dosť možno) fikčne predostiera ako výsledky snaženia jeho manželky. Každopádne film je to nadpriemerný a Max von Sydow je veľký herec.

Knut Hamsun sa od detských rokov musel starať sám o seba, nemal hotel Mamina. V rokoch 1886-88 žil ako nádejník v USA a ako to tam zažil a všeobecne vnímal napísal v diele Z duchovného života Ameriky. Bol odporcom anglosaského kolonializmu, strieľania Indov, koncentračné tábory (vymysleli Briti dávno pred Hitlerom) v Juhoafrickej rep., podriaďovania si národov a novodobého priemyselného otroctva. V roku 1920 sa stal z neho ikona Nórov. Začiatkom vojny Britský imperializmus pokračoval, svojvoľne zamínovali pobrežie Nórska (vývoz švédskej rudy do Nemecka) a do krajiny vtrhli britské vojská. Že do vojny Nórsko posielali mladých chlapcov s 3 patrónami s tým asi nikto nesúhlasil. Tento Nórsky patriot protestoval proti Nemeckému protektorátu, za to čo povedal Hitlerovi ho z Berghofu vyhodili, snažil sa oslobodzovať väzňov. Jeho nešťastím bola jeho manželka, to bola jasná kolaborantka. Všetko mu filtrovala, dostala ho politicky a myslením mimo realitu a zneužila ho, čo sa vlastne deje ani netušil. Hamsum držal len svoju „lajnu“ protibritského a protikoloniálneho postoja posvojom a neotočil ani pri súdnom procese. To si vážim.

Jeden z nejlepších výkonů Sydowa, kromě jeho spolupráce s Bergmanem. Byli si i dost vzhledově podobní, Sydow o roli jistě hodně stál, celý příběh Hamsuna ho musel zaujmout. Hamsunovy knihy jsou mistrovským dílem moderní prózy, byl to veliký autor. Je nutné přihlížet k tomu, že v období druhé světové války mu už bylo přes osmdesát let. Nacismus nicméně hrubě podcenil.

Zdá sa, že Hamsun si aj bez internetu dokázal vybudovať okolo seba ideologickú bublinu, ktorá ho dokonale izolovala od reálneho sveta. Jeho vzťah k Nemecku je podobný vzťahu niektorých slovenských a českých národovcov k Rusku. No aby som zistil tieto veci, na to by stačil film s polovičnou dĺžkou. Naopak mi chýbali niektoré fakty, ktoré asi Nóri považujú za samozrejmé, lebo sa o nich učia na základnej škole.