Gervaisa (1956)

"Choďdopráce.Opýtamsatvojhootca." "Ktorého?Mámichviac." "Chceš ma rozčúliť? Nesťažuj sa a marš do práce!" "Áno,oco."Historická dráma odohrávajúca sa v 60. rokoch 19. storočia v Paríži, vo večnom meste lásky (kde sa sukničkárstvo nielenže blahosklonne toleruje a ešte sa z obete nevery aj kruto vysmievajú). Je to dráma o ťažkom údele hlavnej hrdinky Gervaisy (presvedčivá Maria Schell), ktorú stíha jedna rana osudu za druhou. Jej osud je o to tragickejší, že to nie je žiadna hlúpa naivka, ktorá by si svoje ťažkosti spôsobovala sama, ale je to, naopak, silná, cieľavedomá a rozumná žena. Navyše je i dobrosrdečná a nechýba jej ani osobný šarm, takže nemá problém si získať sympatie ľudí (vrátane diváka). Žiaľ, nemá ani trochu šťastia na mužov - tým prvým je nenapraviteľný sukničkár, z ďalšieho sa po čase vykľuje alkoholik (a takým milým a sympatickým chlapom sa dlho javil) a tretí proste prichádza neskoro a ešte k tomu má aj problém so zákonom. V jej živote sa tak vyskytnú traja chlapi, niekedy dokonca všetci v jednom čase, takže tu vzniká veľmi nezvyčajný štvoruholník (nanešťastie pre hrdinku, dva jeho dôležité vrcholy sú opovrhnutia hodní darmožráči). Ako veľkú prednosť filmu vnímam jeho nepredvídateľnosť, zvraty sú pre mňa dosť nečakané, úplne tu absentuje nejaká tá naivita príznačná pre staršie filmy."Áno,chcelasomsvojpodnik.Naozaj.Amalasomho.Aleteraz,kdevlastneje?Tysihozožral.Jevtvojombruchu!Avjeho!"

Gervaisa mi přišla vzhledem k tématu velmi odlehčená, v první polovině místy až zbytečně komediální. Samozřejmě tím nechci říct, že by měl mít její život jen smutné momenty, spíš jde o to, jak byly ty veselé podané, občas totiž téměř groteskně. Takový příběh by zasloužil ve všech směrech reálnější pojetí, tedy i v tom špatném a tady to právě skřípe nejvíce. Nebo takhle, je to spíše o naznačování, snad až na dvě scény to zlo není vyloženě vidět. Neznamená to, že to není pro pochopení jejího života dostačující, ale zásadnější drama a ukázka zabijáka tomu chybí. Z první poloviny se tak časově mohlo ubrat a druhé všestranně přidat. 65%

Francúzsku literatúru 19. storočia mám doteraz rád, i keď diela Emila Zolu z nej najmenej. Možno aj preto bolo pre mňa sledovanie Gervaisy pre mňa nezáživné a musel som sa doslova siliť, aby som film dopozeral. Uznávam, že Maria Schell veľmi dobre stvárnila postavu Gervaisy, ale to bolo asi všetko, čo ma na filme zaujalo. Niektoré filmy starnú preto, že neboli dobré už v dobe vzniku a iné starnú preto, že doba sa tak výrazne zmenila, že divák ťažko hľadá nejaké záchytné body, ktoré by ho k filmu priblížili. Ten druhý prípad sa týka Gervaisy.

GERVAISAMacquartová Coupeauová, je mimochodom presne tou dobrosrdečnou, pracovitou a sympatickou ženou, ktorú by som chcel určite niekedy (po)stretnúť, no bohužiaľ už ma dávnejšie predbehli, najprvLantier, sukničkár a milenec, s ktorým má dvoch synov (Claudea a Étiennea), a potom zasa snáď budúci veľký opilecCoupeau, s ktorým bude mať čoskoro dcéru Nanu, aby nakoniec možno ešte trochu karty premiešal i dobráckyGoujet, svojou profesiou kováč, ktorý protagonistke poskytol istý finančný obnos, vďaka čomu mohla toto šľachetné gesto pretaviť do otvorenia si svojej vlastnej práčovne, ktorá ju tak strašne»napĺňa«. Zo začiatku som bol svedkom i neopísateľne surovejšarvátky, a to konkrétne medzi ňou aVirgíniouPoissonovou, ktorá je doslova tým „jedom”, ako to symbolizuje aj jej zvučné priezvisko, a ako to už zrejme zachytil i samotnýrománz roku1877s názvomL'Assommoir(Zabijak), od nikoho iného, ako od významného francúzskeho spisovateľaÉmila Zolu, že zároveň iný režisérskyvelikáneurópskej kinematografie, sa zase postaral onadštandardne precízne spracovanie, ktoré ma normálne priklincovalo do sedačky, a to ani nehovorím, ako ma extrémne zasiahol záver filmu. Vôbec, autor nielenže napísal zaujímavé životné príbehy s poriadnými dávkami naturalizmu, ale predovšetkým sa im tiež dostalo aj mimoriadne kvalitných prevedení na „strieborné plátna”, námatkovo vyberámLa Bête humainealebo trebársHuman Desire, čiže tým pádom je tento »čarbák« vskutku vďačným námetom pre najrôznejších filmárov, kedy sa zvyčajne nakrúcajú veľmi podnetné kinematografické diela, s poctivými zápismi do dejín filmu, a toto je určite jeden z nich ! Vo filme priam strhujúcim a neodolateľne autentickým spôsobom → pôsobí najmä predstaviteľka Gervaisy, t.j. rakúska herečkaMária Schellová, ináč sa jedná o sestruMaximiliánaSchella, ktorý sa napríklad zaskvel v oceňovanomNorimberskom procese, ale ani jej hereckíkolegovia, absolútne v ničom nezaostávajú, no podotýkam, že celáťarchafilmového deja spočíva výhradne iba na jej pleciach, a preto má možnosť sa plne realizovať, čoho aj patrične využíva ! Ak by som mohol na koniec zo scenára čosi prospešné »prezradiť«, tak maximálne (na)poviem len to:že sa osudy všetkých spomínaných postáv pretnú, čo so sebou prinesie kopec nepredvídateľných udalostí, aké som si dopredu ani netrúfol vonkoncom odhadnúť, kvôli čomu som bol neskoršie v totálnom pomykove, čo sa to na mňa vlastne všetko chystá, i keď niektoré situácie som v predstihu vedel správne vydedukovať...

Samotný román jsem četl před léty na škole a už tenkrát mě fascinoval svou syrovostí a nezkreslenou realitou. Dodnes si pamatuji pár věcí a tento film mi pomohl si je vybavit. Alkohol je dobré svinstvo a sám si říkám, že už bych s ním měl přestat konečně. Je to pomalý zabiják těla i duše. Začarovaný kruh, z kterého se těžko vymotává. Tragický příběh Gervaisy mi celkem otevřel oči a mám v plánu s tím seknout. Akorát mi přišlo škoda, že ve filmu není osud Gervaisy vyobrazen do úplného konce, který je depresivnější. Režisér to zakončil trošku uhlazeně. Kdyby tomu tak nebylo, hodnotil bych lépe. Nicméně herecký výkon Marie Schell je úžasný. Bylo mi jí opravdu moc líto celou dobu, protože jsem dopředu věděl, jak chudák skončí a film vás těch detailů naštěstí ušetří.