Gádžo dilo (1997)

Bavil jsem se. Za největší plus považuju to, že film ukazuje Cikány bez obalu se vší svéráznou a odzbrojující pitomostí a zabedněností. Což je něco, čemu se dá smát a co je těžké nenávidět (a co lze nalézt na jakémkoli etniku včetně toho našeho). Přesně takhle si je pamatuju z vojny, kdy jsem s partou Cikánů prožil na jednom baráku dva roky. I emotivní reakce na tragédii hypertofované do hysterického vřískotu jsou tady uvěřitelné... A když se baby s křikem dohadují, co ten cizinec v jejich vsi pohledává ("přišel nám krást naše slepice!") myslel jsem, že smíchy zhebnu.

Gádžo Duris prichádza pre potreby scenára na nejakú doby do rómskej osady, čo je pre gádža zo Slovenska absolútne nepredstaviteľná záležitosť, aby tu strávil najkrajšie chvíle svojho života. To je jasné z prvých minút filmu. Z nich je jasné po prvom zábere na peknú rómku, kam sa bude scenár uberať a že film nebude nijako zvlášť dejotvorný. Popravde ten nerieši skoro vôbec nič, rómovia spievajú, bavia sa, občas niekoho oplačú, jedná sa totiž o Gatlifovu oslavu života tejto komunity. Problémy typu chudoba, nedostatok jedla, zima (niekde chýbajú okná a vonku je sneh) a podobne sa neriešia. Lenže v záverečných minútach sa naraz spamätá a drasticky zmení žáner, pretože bez rasizmu to proste v takýchto typoch filmu nejde a zrazu tu máme revenge drámu. Vzhľadom k pohodovej atmosfére filmu mi to pripadalo dosť pritiahnuté za vlasy. Ešte na margo porovnania s Kusturicom, ten rád inscenuje nereálne komické sekvencie pre diváka, aby ho rozosmial, čo Gatlif rozhodne v úmysle nemal, jemu išlo o niečo úplne iné. Záverečná scéna sa mimoriadne vydarila. 70%.

Pozerat sa na to, ako nejaky demental a miestny Down /Romain Duris/ tuzi spoznat Cigansky svet a Ciganske osady, je pre mna asi tak vzrusujuce, ako predstava opalovania a kupania sa na Cukotke. No nic to, zas dalsi dovod, preco z Balkanu sa oplati vsimat len Kusturicu a jeho filmy. Rumunsku kinematografiu s takymito "filmovymi nadherami" fakt nie. 31 %

Už keď som ho videl pred rokmi po prvý krát, zanechal vo mne hlboký dojem. Výborne zobrazená nespútanosť, impulzívnosť a schopnosť užívať si život aký je a čo prináša. Ostrý kontrast s našou kultúrou, neustálym plánovaním, uvažovaním o budúcnosti a napĺňaní očakávaní, ktoré sú na nás kladené zo všetkých strán. Chcelo sa mi vycestovať na Balkán a byť niekoľko týždňov podobne ako Stéphane s nimi, oslobodiť sa od všetkého a žiť len pre daný okamžik....

Čo k tomu povedať, Príbeh mladého šibnutého francúzika, ktorý je natoľko hlúpy, že sa zžíva so skupinou olašských cigánov. Pekná štúdia cigánskeho života... ktorý je len o zábave. Nulová zodpovednosť, žiadny záujem o prácu. Proste ako hlupučké deti. Ten koniec filmu bol iba vyvrcholením toho, čo sa asi muselo stať. Nepochopil som len o čo autorovi šlo s tou reakciou francúza. žeby pochopil??? V každom prípade to bolo dobre zahrané, aj rumuni štatisti to hrali tak ako by tam ani kamera nebola :)