Opilí láskou (2002)

Nepáčilo sa mi to. Hneď skraja som vedel, že tento Andersonov experiment s romantickým žánrom bude so mnou totálne nekompatibilný. Úvodnú štvrťhodinu radím rovno medzi najpekelnejšie filmové zážitky - taký pocit, že ma režisér chce trestať za to, že sa pozerám na jeho film som ešte nezažil. Časom sa to ale predsa len trochu znormálnilo a stalo sa prístupnejším, aj keď stále čudným a ťažko pochopiteľným filmom. Pár scén pobavilo svojou prízemnou realistickosťou (katarzia konfliktu s P. S. Hoffmanom), ale celkovo to bol úmor. Andreson je skrátka inde (ako ja). 4+/10

Z PTA filmů mě bolí hlava. Týpek udělá ve svym filmu miliardu očividných rozhodnutí, kterých si máš jako divák všimnout. Blbý je, že 95% těm rozhodnutím prostě nerozumim. Všechno je tak tak kvalitní. Kamera, práce s tempem, střih, barvy, světla, práce s herci. PTA vybere ty nejkvalitnější ingredience co umí a dělá s nima tak random experimenty, že mě to jenom vysírá. PTA prostě odmítá natočit "normální" film, který nepůsobí, jak kdyby neměl scénář, nebo vyhuleně skákal z jedný cool myšlenky na druhou. Achjo

Ani ten divný pianový začiatok ma neodradil od sledovania nesandlerovského Sandlera, v druhej polovici to už ale sandlerovsky rozbalil, rozbíjal výlohy, vrieskal a dával do držky partii vydieračov. Film ale nieje zaujímavý len komikovou hereckou kanonádou, ale je hlavne zaujímavý dokonalou réžiou citlivého milostného príbehu introvertného podivína a krásky v nesnázích. Je to vlastne veľmi milý film, ktorý sa ale ťažko vysvetľuje.

Ako píše Malarkey, takúto romancu nevidíte každý deň. Prístup je úplne iný, hlavné postavy sú iné, všetko je tak nejak divné a otočené hore nohami oproti bežným romantickým komédiám. Neviem či to mám vôbec nazvať romantikou... Ako pre koho. Keď večer v posteli s partnerkou vediete dialógy ako "vydlabem ti oči a ocucám ich" tak je to romantika pre vás... Hudba mi niekedy išla doslova na nervy, ale každopádne je to iné, neokukané a niektoré scény boli fajn. Názov filmu v anj je veľmi výstižný, ale neviem si predstaviť, že by som si to s radosťou opakovane púšťal a už vôbec nie miloval. Raz a dosť. Film, pri ktorom oprávnene svietia všemožné hodnotenia... 60%.

Jedno moje motto znie:"Bavia ma filmy pri ktorých neviem predpovedať o čom bude ďalšia scéna."A presne taký bol tento film. Nevedel som o čom bude a pri pozeraní som absolútne nevedel predpovedať nasledujúcu scénu. Od začiatku to malo taký snový nádych jak odLyncha,čo je veľká pochvala. Aj som niekoľkokrát očakával scénu kde sa preberie zo sna a odhalí sa realita. Ale ta scéna neprišla. Celý film vyznieva ako sen. Sen plný úzkosti, lásky a odpútanosti od reality a bežného života. A rovnako ako aj sny tak ani pri tomto som nevedel pochopiť niektoré scény. Teda nie úplne ako pri Lynchovi, ale sú tam scény pri ktorých som mal pocit, že mi niečo uniká. Pocit že tam je hlbšia, skrytá myšlienka no nie a nie ju nájsť. Možno tam nie je, a možno je. Lenže to je aj ten bod úrazu. Ta prázdnota v ktorej by mala byť hlavná myšlienka na konci no neprišla. Minimálne nie v takom doznení ako by mohla byť. Každopádne to je film ktorý ma natoľko zaujal, že si ho chcem niekedy pozrieť znova, čo je u mňa veľmi vzácne.