Filip (2022)

Arbeitseinsatz pohledem pracovně nasazeného.1)  Zaujal mě do detailu propracovaný obrázek každodenního života ve Frankfurtu roku 1943 - ulice, chování lidí, rekreace v bazénu a specifika nuceně nasazených pracovníků v hotelu Park (tehdy Frankfurter Parkhotel, dnes Le Méridien Frankfurt). Byl postaven v roce 1905 a ihned se stal jedním z nejluxusnějších hotelů ve městě. Autor knižní předlohy Leopold Tyrmand v něm v roce 1943 pod falešnou identitou skutečně pracoval jako číšník. Jako jedna z mála budov města přežil hotel kobercové bombardování téměř bez poškození. Proto si v něm zřídila armáda USA své hlavní tiskové ředitelství pro frankfurtský region a američtí vojáci ho využívali 12 let._____ 
2)  Ovšem v samotném hotelu se nenatáčelo. Hlavní vnitřní prostory hotelu (historické schodiště, chodby a některé velké sály) jsou z paláce rodiny von Magnis v Bożkówě. Hlavní hotelová restaurace, jídelna a kuchyně byly postaveny ve filmových ateliérech ve Varšavě. Vstupní hala a okolí hotelové recepce se točily v historických budovách ve Vratislavi v okolí ulice Szajnochy. Ta se svými zachovalými paláci a knihovnou posloužila také pro záběry exteriérů – filmový vchod do hotelu Park s nacistickými vlajkami je právě zde. Městské lázně v Jelení Hoře pak poskytly hotelový bazén, kde se Filip předvádí před německými ženami._____
3)  V roce natáčení 2021 31letý charismatický Eryk Kulm jr. přípravě na roli věnoval téměř rok. Naučil se velmi slušně německy a francouzsky, ačkoli předtím těmito jazyky nemluvil. Tvrdě trénoval, aby dosáhl atletické postavy a naučil se dobové tance i box. Na čas se i izoloval od svých blízkých, aby se srovnal se svým cynickým, traumatizovaným a osamělým hrdinou. Za svůj výkon získal polský ekvivalent Českého lva Orzeł a cenu Zbigniewa Cybulského._____ 
4)  Spoiler. Čti až po zhlédnutí snímku! Nejpůsobivějším okamžikem filmu pro mne byla situace, kdy poté, co SS-Sturmbannführer Baumüller zastřelí Filipova francouzského kolegu a přítele Pierra, Filip traumatizovaný vším, co se mu ve filmu děje, se v afektu přiznává, že je Polák a Žid a prosí Baumüllera o kulku. Ten mu neuvěří, jeho psychické selhání si jako člověk, který prošel frontovými liniemi, vysvětluje jako Frontschock (šok spolubojovníka). Tento psychický stav esesák respektuje, Filipovy řeči považuje za hysterickou reakci, za projev slabosti a ne odporu a proto ho nechá být._____ Tato scéna v knižní předloze vůbec není, dopsali ji scenárista a režisér pro zvýšení dramatického účinku._____
5)  Závěrečná scéna na nádraží metaforicky demonstruje osudové rozhodnutí. Vlak do Paříže  symbolizuje život, luxus, klid, zábavu, alkohol a románky. Vlak na frontu představuje bláto, mráz, utrpení a smrt.

Veľmi dobrá osobná životopisná dráma poľského žida Filipa ukrývajúceho sa uprostred Nemeckej ríše pod falošnou identitou francúzskeho čašníka. Nečakajte však ustráchané klbko nervov prežívajúce v temných pivniciach. Filip sa sebavedome pohybuje medzi nacistami a jeho záľubou je užívať si s nemeckými paničkami. Vír života mu prihráva rôzne vzťahy, ktoré sú kvôli jeho citovej traume väčšinou povrchné, no nakoniec sa ukáže, že bol v pretvárke naozaj dobrý. Produkcia je výborná a herecké výkony skutočne presvedčivé. 75%

Aj po toľkých rokoch a toľkých filmoch o druhej svetovej je tu nejaký nový pohľad z inej strany. Zo strany oportunistu, ktorý mal viac šťastia ako milióny iných a využil to aj na užívanie si. Vybral si tie najkrajšie Nemky a predstavoval si to všetko ako pomstu. Trochu sa to nakoniec vymklo z jeho kontroly, a rozporuplný záver sa mi nejako nepáčil.

Film, na ktorý som sa dlhšie chystala. Ide o poľský film, v ktorom sa ale väčšinou hovorí nemecky a francúzsky, skúsila som to s anglickými titulkami. Postavy sú dobre obsadené, lenže vo výsledku na mňa pôsobil Filip ako antihrdina. Jeho príbeh ma rozčúlil a zanechal horkobôľny pocit výsmechu všetkým, ktorí zažili útrapy vojny na vlastnej koži. Toto nie je príbeh antifašistu, ale sexuálneho predátora. Nevyvolal vo mne žiadne sympatie. Ak je podľa knižnej predlohy, ktorú som nečítala, neplánujem ani v budúcnosti.

„Káva s mliekom alebo bez?”•Titulná postava v podobeFilipa Junota, musela mať asi dostatočne vyvinutého "filipa," keďže dokázala akosi neustále oscilovať po tenkom ľade, resp. pomedzi najväčšieho zla, aké sa práve ponúkalo, nakoľko pôvodne predstavovala akýsi poľský židovský pôvod, a následne sa pohybujúca už celkom inkognito, aby azda dokázala prežiť nielen v naprosto desivom nacistickom prostredí, ale zároveň tiež nazerať na diktátorský režim i prostredníctvom inej, než teda priamo zainteresovanej optiky, ktorá si ani zďaleka nepripúšťala akýkoľvek druh sebareflexie, a to konkrétne z toho prostého dôvodu, akých zverstiev sa vlastne napokon ustavične dopúšťala → v rámci celku.•Z varšavského ghetta až do frankfurtského nóbl Park hotela, kde sa mimochodom táto osoba najskôr živila, ako sebavedomý čašník s ponúkajúcimi sa "tringeltmi" v zmysle náležitého obšťastňovania postarších dám, čiže jeho bokovka spočívala v tom, že bol taktiež i gigolom, vskutku zručne ovládajúcim až niekoľko jazykov: poľštinu, nemčinu a francúzštinu, čo sa mu istotne neskoršie hodilo: nasledujúca línia udalostí, sa začala pomaličky ale isto poriadne komplikovať, pretože to už skrátka asi automaticky patrilo k danej pohnutej dobe; ak by som mal tento dobový titul k niečomu podstatnému teraz pripodobniť, tak určite k Hollandovej spracovaniu v obdobeEurópy Európy, ktorou sa možno poľskýautordokonca možno i trocha poinšpiroval, aby vytvoril podobne zaujímavú štruktúru rozprávania, ako tomu bolo predtým, pričom si ešte myslím, že mohol predsa viacej pritvrdiť, lebo sa mi zdalo, že látka nebola úplne vyčerpanou, no budiž; uspokojím sa aj s takýmto výsledkom, ktorý mohol byť i o niečo lepším ← čo mi asi najviac v tomto prípade prekážalo, bola romantická línia+miestami lapsusový scenáristický kredit, ktorý sa jednou kľúčovou scénou v mojich očiach znížil minimálne o jeden stupeň smerom nadol - z čoho pramenila nevierohodná linka; toto byFilipoviv žiadnom prípade len tak neprešlo...•Ústredný predstaviteľ v podaníEryka Kulma Jr., strhával pozornosť výhradne len na seba samého, ako vedúci protagonista, v pätách zvyčajne majúci "steadicam," čo ešte zvyšovalo i autentický pocit z daného prostredia, v ktorom sa rozprávalo po vyššie uvedených jazykoch [odporúčam verziu len v pôvodnom znení a nijako inak], čím na mňa dýchala oveľa reálnejšia atmosféra, než by tomu povedzme došlo v opačnom garde - pomocou dabingu; myslím, že titul ani nie je doposiaľ nadabovaným, čo rozhodne kvitujem.•Garson..., prosím si jedného turka bez mlieka+chválim i chod vášho pracoviska s perfektnými pracovnými postupmi → bravó, len tak ďalej... [poľská kinematografia].