Epizoda ze života sběrače železa (2013)

Tyhle filmy mám moc rád, jsou ze života a o životě takovém, jaký skutečně je. Tenhle je hlavně o nemilosrdnosti systému, který si víc než života člověka cení peněz. Muž středních let po válce nesehnal práci, a tak se živil sběrem šrotu. Nebylo divu, že jeho rodina nemohla platit zdravotní pojištění. A ve chvíli, kdy manželka potratila a nosí v těle mrtvý plod, odmítne nemocnice pacientku přijmout, aniž by dostala předem zaplacenou částku, o níž se Nazifovi jenom sní. Nakonec si musí pomoci podvodem a na operaci se Senada dostává pod jménem své švagrové. Než se rodina vrátila z nemocnice, byl jim ale odpojen proud, a Nazifovi nezbývá, než se rozloučit s vlastním autem a prodat ho jako šrot... Tragický osud bosenských vesničanů zůstává otevřený, ale jako by to nevyřčené nebylo právě veselé. V Jugoslávii zdravotní systém nebyl ani za socialismu tak dobrý jako u nás a je vidět, že zůstal za naším standardem i v dobách, jež se nám zdají těžší než ty dřívější...

Dalsia socialna drama, kde divak ma moznost vidiet nielen to, ako Cigani /ani omylom Romovia, je to vyraz politickej korektnosti, Cigansky kongres z Roku 1970 unava oznacenie tohoto etnika ako Cigani, a nie Romovia/ ziju navonok, ale je tu moznost nahliadnut aj do ich barakov. A ako diky, ale to mna fakt nezaujima, ako Cigani ziju svoje sukromne zivoty, ani omylom. Tempo je nudne, dialogy hrozne ... ledva som to dopozeral : 20 %

Pozeral som dokument a zisťujem, že to dokument nebol, ale hraná rekonštrukcia od pôvodných aktérov. Zbieranie železa ani nesúvisí s tým, že film je nakoniec o zúfalej situácii v zdravotníctve a prístupe k človeku. Ale to železo a jeho sekanie je určite najhlučnejšou časťou filmu, ktorá ma preberala z driemania, ktoré ma chytalo pri nudných častiach.

Ja som mal pocit, že Epizóda bude akýsi hraný dokument, ale vážne som netušil, že je to čisto hraný film. Ale je to presne na pomedzí a myslím, že bližšie už sa k realite hraným filmom priblížiť nedá. A to aj v prípade, že by hlavné úlohy nestvárnili ľudia, ktorým sa tieto udalosti stali. Je otázne, či takýto autenticky podaný príbeh zo života utiahne celovečerný film, vzhľadom na dĺžku stopáže to ale ešte vyšlo. Dá sa v ňom vidieť aj trilerový naratív, keď rodina hľadá spôsoby, ako vyriešiť zapeklitú situáciu a divák je tak v napätí z vecí nasledujúcich. Inak sa ale takým britským sociálnym režisérom zo Zberača musí poriadne zakrútiť hlava. Ste vojnový veterán a nemáte nárok ani na záchranu holého života u lekára. Takže z filmov už vieme, že zdravotníctvo je úplne na hovno okrem Rumunska a USA aj v Bosne. Z reality to vieme o tom slovenskom.

Sociálna balada, napriek netragickému koncu. Baladou je spôsob života, akým štát (spoločnosť) necháva živoriť ekonomicky neproduktívnych. A tak sa stáva, že rôznymi Hippokratovými prísahami a zákonmi zaručená nezištná lekárska pomoc sa v prípade ohrozenia života stáva tovarom štátnych mafií (zdravotných poisťovní) vyberajúcich mesačne povinnú daň (poplatok) za bezplatné zdravotníctvo. Kto neplatí, nech nežije. Samozrejme, miera pomoci chudákom (napriek absencii majetku stále povinným platiť zdravotné odvody) je v rôznych štátoch rôzna. Neviem, ako to je v chudobnej, vojnou nedávno sužovanej Bosne, ale ako z filmu vyplýva, tým, čo poistenie nemajú, môže byť zrejme odopretá lekárska pomoc v čase ohrozenia života. To je to bolestné a baladické. Zaujmú obrazy solidaridy biednych, pripomínajúcich to lepšie z fungovania téz ľavicovej anarchie založenej na vzájomnej pomoci, na rozdiel od anarchie pravicovej, založenej na konkurencii.