Domabaem (2006)

Zo začiatku mi to pripomenulo film A Man Who Went to Mars. Znova vidíme pár, ktorý si je súdený od detského veku a v úvode ako deti zažívajú pekné spoločne príhody. Tentokrát mi pripadali aj detskí predstavitelia roztomilí. Potom sa ich cesty rozdelia a dej posunie už do ich dospelosti, keď sa znova stretnú. Zažijú ďalšie pekné chvíle a zase sa rozdelia a tak stále dookola sa stretávajú a rozchádzajú a nikam zmysluplne dej nesmeruje. Až v poslednej tretine sa dozvieme prečo sa ona správala tak divne a neustále od neho utekala. Akotak to dáva jej konaniu logiku, ale mohla to riešiť aj zmysluplnejšie. Tragické finále ma preto tentoraz nechalo chladným. U neho ma zase trochu štvalo to, že bol extrémne naivný. Aj v dospelosti sa správal jak male naivné decko. Kým sa všetko vyjasní, tak film miestami dosť nudí a nemám vôbec chuť si film pozrieť znova, aj keď teoreticky by mohol s poznaním pointy fungovať intenzívnejšie. Pochvalu si zaslúži aspoň pekný soundtrack, ktorý ale často podkresluje scény v ktorých sa nič poriadne nedeje. Takže celkovo to je u má zase len za mierny nadpriemer. Už som videl oveľa lepšie kórejské melodrámy. 6/10.

O čakaní a dúfaní v to, že sa raz sny stanú skutočnosťou. Typicky ázijské, pričom je tu všetko, čo má mať poriadna romantika - túžba, nádej, láska ale i strata, bolesť, smútok... Spolu to fungovalo výborne. Len škoda tých pár scénok (hlavne v strede), ktoré svojim zbytočne pomalým tempom trochu na emocionalite ubrali. Tiež niektoré pasáže mi vyzneli trochu naivne, ale to je možno len tým, že to bolo príliš tesne ukotvené k regionálnej tradícii, čomu samozrejme našinec nemôže rozumieť. Na druhú stranu páčilo sa mi, ako sa pri konci vysvetlila ta "divnosť" hlavnej hrdinky. Slušný nadpriemer.75/100

Je to dosť dobrá romantická dráma. Má vydarený príbeh o dievčati, ktoré prichádza do novej školy a už dlho verí, že jej dotyk prináša nešťastie, čo si už niekoľkokrát overila a tak sa jej ostatní vyhýbajú, ale až na jedného chlapca, ktorému sa zapáči, lenže časom sa ona odsťahuje. Po desiatich rokoch sa mu ozve a keďže ju stále veľmi miluje, vytvoria pár, lenže stále odmieta dotyky a navyše opäť časom odíde. Po rokoch ho znovu vyhľadá, on je stále rovnako zamilovaný, ale už si musí vyjasniť, či vzťah s ňou má skutočne význam a zisťuje nečakané fakty, kvôli ktorým sa pohľad na ich vzťah výrazne mení. So spracovaním som dosť spokojný, ešte úvodná štvrťhodina v detstve pôsobí až na ten jeden nápad s dotykmi len čisto priemerne, potom sa to už vylepší, keďže postavy sú už staršie a ich vzťah sa môže začať vnímať ako plnohodnotný, ale aj tak som sa dlhší čas nevedel zbaviť čiastočne rozporuplných pocitov. Pozerá sa na to celkom dobre, obe postavy sú v spoločných scénach príjemné, lenže tie jej neustále úteky mi vadili, kvôli čomu som ich vzťahu ani moc nefandil, čo je v tomto žánri celkom problém. No v polovici príde jeden perfektný zvrat, ktorý síce nie je šokujúci, ale vôbec som ho nečakal a teraz si ma to už úplne získalo. Celé to získa silný náboj, je tu mnoho výborných scén, chválim zaujímavý prvok s kruhmi v obilí a síce záverečná fáza mohla byť trochu iná, ale aj tak ma táto druhá polovica veľmi bavila a navyše som vďaka tomu zvratu spätne ocenil aj prvú, takže aj ako celok to vo mne zanechalo veľmi dobrý pocit. Veľmi spokojný som aj s jednotlivými žánrami, romantika je veľmi príjemná, dráma hlavne v druhej polovici funguje naplno a poteší aj pár úsmevných scén, hlavne spočiatku. Herecké obsadenie je výborné, tradične skvelá Kang Hye-Jung, síce tentoraz pôsobí trochu vyspelejšie, než obvykle, čo ale samozrejme nie je zápor, k tomu môj obľúbenec Cho Seung-Woo, ktorý je opäť ten správny sympaťák, takže vytvorili skvelé hlavné duo, ale bavilo ma aj tých pár vedľajších postáv, hlavne mladíkov otec. S réžiou a technickou stránkou som nadmieru spokojný, príjemný vizuál, fungujú aj emócie, tu si nemám na čo sťažovať. Takže aj keď som ešte v polovici filmu nebol až tak moc spokojný, celkovo môžem len chváliť, veľmi príjemná romantická dráma, ktorú si určite ešte pozriem.79%

Mal som pocit, že vidím seba samého pri sledovaní svojej prvej kórejskej romantiky. Romantiky, ktorá ma naplnila nežnosťou, smútkom, bolesťou, ale i úsmevom a nehou v jednoduchom a áno - prečo to nepovedať, predpovedateľnom príbehu. A konečne som spoznal slovné označenie pre typický (väčšinou záverečný) akt kórejského randenia - chlapec nesie dievča na svojom chrbte -> piggyback ride. Treba uznať, že to znie vážne romanticky... ;-)

Máte strašně příjemný pocit, i když ten film nekončí dobře (sorry za spoiler). Cesta k tomu konci je ovšem zajímavá a na Koreu přepvapivě plná duchaplné konverzace.