Sbohem buď, lásko má (1944)

Adaptácia Raymonda Chandlera, priekopníka americkej drsnej školy, sleduje súkromného detektívka Philipa Marlowea, ktorý je najatý neznámym mužom ako svedok pri odovzdaní výkupného za ukradnutý klenot. Tento prípad sa skomplikuje, keď sa ukáže, že prišiel na miesto neskoro – inkriminovaná osoba, ktorá na neho čakala, je už mŕtva. Marlowe pri pátraní po vrahovi prechádza v Los Angeles celým labyrintom nejednoznačných postáv... Už keď vidíte vypočúvanie v tmavej miestnosti pod lampou a mraky cigaretového dymu, viete, že sa jedná o noir ako remeň. Dick Powell sa tu predstavuje ako vôbec prvý filmový Phil Marlowe (dva roky pred legendárnym Humphreym Bogartom v sfilmovanej verzii Hlbokého spánku). Nechýba detektívov ironický komentár, femme fatale, zamotaný príbeh, dejové zvraty a štýlové pripaľovania cigariet... Zároveň ide o jeden z vizuálne najnápaditejších noirov. Expresívna estetika je tu predstavená vo svojej plnej paráde: dažďom zmočená nočná ulica, blikajúci neón za oknom, výrazná tieňohra, kompozície pracujúce s odrazmi a zabúdať nesmieme na mimoriadnu snovú sekvenciu, ktorá tomuto čiernobielemu univerzu neskutočne svedčí.

Vidět Dicka Powella jako drsného detektiva Phila Marlowa bylo zpočátku těžké, když jsem ho znala jen jako usměvavého mladíka z muzikálů a myslím, že i pro diváky byl ten obrat docela šokující. Na druhou stranu, tento Marlowe je pěkně vypitý a omlácený, vlastně celou dobu dostává dost zabrat a není to žádný superman, což je sympatické. Stejně tak zamotanost děje, kdy se neustále mění strany, informace podávané dalšími postavami a vzájemné vztahy, to je téměř dokonalý Chandler.

Príbeh je komplikovaný kvôli tomu aké vzťahy majú medzi sebou postavy, ako sebou navzájom manipulujú. Je úsmevné, že Marlowea do toho zatiahnu takmer všetci, každý si ho zrazu chce zaplatiť pre seba. Zápletka je rozlúsknutá tak, že mi najprv skazila dojem, ale pri druhom zhliadnutí jej prichádzam viac na chuť. Konanie Mossea Malloya mi aj tak príde nelogické, nie je poriadne vykreslený jeho charakter. Určite sa dalo viac popracovať aj na vykreslení starého pána Graleya, ktorý si zobral mladú žienku a nič nevedel o jej minulosti. V závere sa potom ťažšie verí jeho zbrklému konaniu. Naopak, film je výborný predstaviteľ noiru, po vizuálnej stránke je v ňom všetko. Je to chandlerovka, takže k vyššiemu hodnoteniu ju posúvajú aj neošúchané repliky, ktoré neraz vyčaria úsmev.

"I tried to picture him in love with somebody, but it didn't work."Klasický film noir zaradený medzi1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Z môjho pohľadu ale nie je ničím výnimočný (ani atmosférou, ani hereckými výkonmi), dej je taký dosť otrepaný, klasicky sa tu veľa slope, čmudí a samozrejme vraždí. Z celého filmu tak stoja za pozornosť asi len dve výborné scény, a to scéna s halucináciami a záverečná scéna s odvedením Philipa Marlowa (celkom obstojne hrajúci Dick Powell) s previazanými očami z policajnej stanice. Tá blonďavá femme fatale (Claire Trevor), z ktorej sú všetci úplne hotoví (staručký manžel, či niekdajší milenec), je inak podľa môjho skromného názoru dosť hrozná. Naopak, dievčina Ann (Anne Shirley) je veľmi milá a sympatická a keď bola na scéne, film ma bavil o poznanie viac.

Ničím nezajimavý a naprosto průměrný krimi-noir, který nemá čím překvapit a také bohužel stojí na Dicku Powellovi, který nemá naprosto žádné charisma a naprosto žádné herecké schopnosti. Dá se sáhnout určitě po zajímavějších dobových kouscích než je toto. Slavný Phil Marlowe by si zasloužil určitě lepší zpracování.