Revolver na prodej (1942)

This Gun for Hireje taký ten klasickýNoirzo všetkým čo k tomu neodmysliteľne patrí, spolu s niekoľkými úchvatnými zábermi. Snímka nešokuje ani neurazí, neprekvapí ale ani nenudí. V tomto špecifickom žánri nemám nejaký extra veľký prehľad, takže neviem zhodnotiť úroveň v rámci neho. Všeobecne ide podľa môjho (malicherného a snobského) vkusu o taký priemer.

Svižne odvyprávaný príbeh na pozadí bojov Japoncov a Američanov počas druhej svetovej vojny. Jedná sa vlastne o vlastizradu a o zbavenie sa nepohodlného človeka, ktorý pomohol vlastizradcom. Problém je, že je to až hodne naivné ako hlavný hrdina zdoláva akékoľvek prekážky za honbou za hlavou syndikátu. Raven skrátka nemá poriadneho protivníka v príbehu, pre mňa ním nie je ani policajt, priateľ Ellen. Páči sa mi, že Raven v podaní Alana Ladda je tvrďák, ktorý sa nenechá obmäkčiť ani sladkou Ellen v podaní Veronicy Lake. Tá jej vdýchla neopakovateľný šarm a preslávila toto dielo.

Celkom sklamanie pre mňa. Už úvodná scéna, keď upratovačka buchne mačku a zabijak ju za to prefacká, pôsobila dosť absurdne a ten pocit absurdnosti sa niesol celým filmom. Už len ten samotný špionážny námet a do toho policajtova frajerka, z ktorej sa z ničoho nič stane agentka. Až príliš veľa vecí mi tu nepasovalo a navyše som asi jediný, ktorý nie je hotový z Veroniky, prišla mi tu dosť mdlá a herecky podpriemerná. Alan Ladd ťahá film dobre, ale minulosť jeho postavy pôsobí dosť klišovito a Preston je tu len ako doplnok. Za mňa priemer a z noirov jeden z tých slabších kúskov.

Příběh Revolveru na prodej vlastně není nic moc - zvlášť s ohledem na to, že jde o adaptaci předlohy Grahama Greena, který má na svědomí třeba scénář skvělého Třetího muže. Ale pár věcí na téhle vyprávěnce skvělých je. Nepříliš známý Alan Ladd hraje postavu neustále oscilující mezi hrdinou a antagonistou bravurně. Kamera Johna F. Seitze (zodpovědného za noirové klasiky jako Sunset Blvd., Pojistka smrti nebo Ztracený víkend) opravdu skvěle pracuje s kompozicí, rámováním a nezvyklými úhly záběrů. A především v práci se světlem a stínem, mlhou a dalšími optickými proprietami noiru je Tuttlův film určitou esencí žánrového vizuálu. Škoda jen nevyužitého potenciálu Veroniky Lake - kdyby její postava byla víc laděná do polohy femme fatale, celý film by to posunulo o řád výš, protože málokdo se na takovou roli hodí víc než ona.

Film má dobré základy, to jest - herci, scenár a celkový prejav zúčastnených je v systéme výstavby určený konkrétnemu políčku, konkrétnemu zámeru, ale nič naviac, čo by v hlbšom horizonte zarezonovalo. Skrátka presne ten prípad, kde chýba akýsi autorský element, niečo, čo by filmu nabralo na vyšších grádoch, pretože ambície na to mal obrovské. Aj v kontexte doby, ktorá mu priala.