Dámy a pánové (1966)

Presne ten typ filmu, keď aj po znížená rýchlosti na 0,75 stále máte pocit, že tie postavy hovoria prirýchlo a talianska gestikulácia je proste vidieť aj v stop motion. Veľa kriku, veľmi veľa. Také je Taliansko a aj jeho komédie, ak sa na to nedá pozor. A veľa faciek, ale nie týchvtipných Bud Spencerovských, skôr tresky plesky od žien, čo skoro každá druhá vyzerá ako Lady Gaga. Ale inak je tu aj násilie na ženách ako normál, juj to bol ale stredovek. Satira celkom vydarená, ale formát čiernobiely, ďalšie body dolu, dnes predsa nesmieme byť binárni!

Váženédámyaváženípáni; vskutku už naozaj asi ["veľmi"] dlho som nevidel až tak[to] mimoriadne nevyvážený, taliansky titul odáčkového autoraso zväčša úplne neznámym obsadením, ak teda aspoň nepočítamFranca Fabriziho, ktorý je mojej osobe obzvlášť známym, a to ani nehovoriac o celkovej apatii z mojej strany voči práve týmto zvyčajne naprosto nesympatickým protagonistom, ktorých som zo začiatku pomaly snáď ani nestihol poriadne [za]registrovať, nakoľko strihová skladba mi to ani vôbec neumožňovala, pretože si skrátka nešťastne zvolila akýsi, šialený, frenetický rytmus, kedy vtedy neustále prestrihávala z jednej postavy na druhú, až ma to totálne maximálne vyčerpávalo, a to som sa pritom iba zoznamoval s týmito protivnými postavami, ktoré mi následne zo scény na scénu, začali čoraz viac liezť na nervy! • Rovnako som si počas sledovania tohto»komediálneho nepodarku«, všimol minimálne aspoňže i jednu«IMITÁCIU»Alberta Sordiho v podaní postavyToniho Gasparinihov následnom stvárnení Albertom Lionellom, keď v podstate už len prostredníctvom krstného mena a fyziognómie [oválnej tváre spolu s fúzmi], sa bleskovo blížim realite, pričom už medzitým spomínaný Sordi, bol mimochodom slávnym imitátorom sám o sebe! • Ach, škoda preškoda, že to režisérovi i scenáristovi:Pietrovi Germimu, tentoraz [znovu] do tretice nevyšlo, lebo som mal určite vysoké očakávania už len iba preto, ako ma predtým jeho komediálne diela s prvkami čierneho humoru nadmieru oslovili v podobách:Rozvode po taliansky&Zvedenej a opustenej; kedy v obidvoch prípadoch sa v tituloch objavila i:Stefania Sandrelliová, a tak sa ju mal jednoznačneautorpokúsiť obsadiť aj do tretej spolupráce hneď za sebou, ktorá by rozhodne priniesla samé ovocie, čo v tomto prípade bohužiaľ akosi neplatilo!

Distribútor zrejme nevidel tento film, lebo sa nejedná o samostatné poviedky. Celý film je o skupinke mužov a žien, ktorí sa navzájom poznajú a prežívajú svoje príbehy. Pietro Germi pokračuje vo svojej satirickej kritike ( po Rozvode a Zvedenej ) vysmieva sa z ľudských vlastností, falošnej morálky a pokrytectva. Robí to filmársky zdatne a neuveriteľne zábavne. Herecké obsadenie nie je super hviezdne, ale práve neopozerané tváre dodávajú silnejší malomeštiacky aspekt. Film bežal v našich kinách v roku 1968. Prvý komentár.

Vynikající film - satira, po všech stránkách. V rámci žánru za 4,5.

Není to můj styl humoru, takže mě v první povídce bavila jen postava neustále se vnucujího Scarabella, druhá mi přišla zbytečně dlouhá, ale bavila mě nejvíc a to především tragikomickým závěrem a ta třetí, no... vyvrcholila povedeně, ale přišla mi nejslabší a nezasmál jsem se u ní ani jednou. Celkově mi to ale přišlo příliš uřvané a hysterické, s humorem založeným výhradně na tom, což se u Italů dá samozřejmě čekat a já to taky čekal, ale zároveň jsem se přesvědčil, že to není pro mě a kdyby to byl takhle vedený jen jeden příběh po celé necelé (to je zase slovní spojení...) dvě hodiny, asi bych to moc nedal. Takhle rozdělené se to aspoň dalo, ale vidět to znova rozhodně nemusím. Btw, viděno v skvělém českém dabingu, který sice ne vždy seděl do toho, jak mluvily postavy, ale hlasy byly vybrány dokonale. Slabé 3*(05.12.2023)