Červené víno (1972)

Zomrel Štefan Kvietik. Povedala som si, že je správny čas, pozrieť si znova a konečne ohodnotiť „Červené víno“. Videné celé minimálne tretí krát. S touto trilógiou som mala problém od mladosti. Viete, my sme mali povinné čítanie! Myslím, že filmové spracovanie dávali v našej televízii až príliš často a nedokázala som si nájsť vzťah k jeho postavám.  V mnohých slovenských dielach mi dodnes prekážajú obrodenecké reči o potrebe povstania slovenského národa (obdobie po prvej svetovej vojne), v tomto diele je hlavným nositeľom týchto myšlienok Kristínin brat v podaní Michala Dočolomanského. Tiež som nevedela prijať, ako veľmi (a osudovo) sa ľudia v príbehu nenávidia – kvôli majetku, prebratým frajerkám... Ešte že je tu babička ako z rozprávky.

Výborná sociálna dráma podľa knižnej predlohy, ktorá veľmi dobre zachytáva problémy vinohradníkov a celkovo uhorskej spoločnosti, pred, počas aj po prvej svetovej vojne. Tie sú koncentrované v podobe rodiny Urbana Habžu a Vlčindolu, kam sa presťahoval. Sociálne otázky postupne dostávajú postupne stále viac miesta, ale vzťahové drámy si stále udržujú svoje pevné miesto. Produkcia je kvalitná a hoci hudba Zdeňka Lišku nedramatizuje dej priamo, pretože to robia výborne samotní herci, ale perfektne navodzuje atmosféru príbehu.

"Rob čo chceš, pi, kartuj, bi ma, len ľúbiť ma neprestaň!"Zarputilí vinári v pote tváre tvrdo dorábajú hroznový mok, pri jeho následnej konzumácii prepadajú nízkym pudom, vyťahujú staré krivdy a vášne, až sa to neraz skončí násilím. Popri tom si zakladajú spolky, huntujú si zdravie, neodpúšťajú si a nenávidia sa navzájom až za hrob, vzdelávajú sa a vzdorujú politike, svetovej vojne, úradom, kapitalizmu. Povinné čítanie prevedené do filmovej podoby, dej je oproti knihe samozrejme osekaný, čo vyvažujú vynikajúce herecké výkony všetkých zúčastnených, ja osobne som si okrem ústrednej dvojky Kvietik+Vašáryová najviac užíval žiarlivca Rajniaka a dvoch podlých záporákov, nadržaného Machatu a Vašeka s hitlerovskými fúzikmi. Samozrejmosťou je uveriteľná výprava, ako bývalo v tej dobe zvykom. Len si treba dať bacha na rôzne zostrihy, jeden z roku 1972 a druhý z roku 1976 a nepomiešať si ich dohromady, ako sa to stalo mne.

„Nehnevajte sa na mňa, ale najlepší vinohrad má naozaj Urban Habdža. Lenže on má viac ako vinohrad. Má v hlave rozum a má aj Kristínu.“ „Tá je ako jeho vinohrad. Tak je statočne obrobená, že ledva kráča od úrody.“Hečkov román som (zatiaľ) nečítal, takže nemôžem úplne objektívne porovnávať s predlohou, napriek tomu sa mi Lettrichova trojdialna miniséria javí ako prinajmenšom obstojné spracovanie. Napriek tomu, že je príbeh situovaný do vinárskej oblasti, rozhodne nemožno čakať pohodovú selánku. Väčšina času je teda o sledovaní sily tela a ducha prostého človeka, ktorý pokorne a vytrvalo bojuje s nástrahami prírody a spoločnosti. Okrem ústrednej dvojice by som chcel vydzvihnúť predovšetkým herecké výkony v tých vedľaších, menoviteexcelovali páni Čierny a Vašek, ktorí dokázali svojim postavám vtlačiť priam odpudivú auru. Možno toho na tri časti po hodinke bolo predsalen trošku málo, napriek tomu ide bezosporu opútavé svedectvo vtedajšej doby...

„Si chlap. Vieš udrieť. Ale aj odpustiť.“11 rokov predTisícročnou včelouJuraja Jakubiska vznikla strhujúca, televízna epická mini-séria o jednej slovenskej dobe a jednej rodine sledujúca jej vzostup, ale i krutý, bolestivý a obávam sa nevyhnutný pád. KýmTisícročná včelaje magický realizmus,Červené vínomá bližšie k naturizmu. Moje milovanéČervené víno(čítal som aj knihu, ale toto ma bavilo predsa len o dosť viac) sa odohráva naprieč desaťročiami. To umožnilo vyniknúť nielen práci maskérov, ale i scenáristov. Tým to dovolilo zakomponovať do megapríbehu v podstate všetko, čo patrí k životu. To dobré, aj to zlé. Sme svedkami pôrodov i pohrebov, šťastných, veselých, i temných a bezútešných okamihov. Snímka, nakrútená začiatkom 70. rokov s výkvetom vtedajšej slovenskej hereckej špičky, sa právom stala televíznou klasikou a trvalkou RTVS. Verejnoprávna televízia ju vysiela asi stokrát ročne a ja si to skoro vždy zas a znova pozriem, ak aj nie celé, tak vždy aspoň pár minút. A s každým ďalším pozretím je to lepšie a lepšie. Pár vecí ma irituje (stále dookola sa motajúce ťahanice a pletky s údernou dvojkou Bolebruch/Pančucha), ale inak pecka. Áno.Tisícročná včelaje atmosférickejšia. AleČervené vínoje príbehovejšie. Zaráža ma, že na čsfd je tento skvelý projekt divne "vyprofilovaný": komentujem seriál resp. mini-sériu pozostávajúcu z trojice epizód z r. 1972, ale v skutočnosti existuje aj celovečerná verzia z r. 1976. Pri seriáli  sa však (na rozdiel od JakubiskovejTisícročnej včely, ktorú poznáme tiež nielen ako seriál, ale i ako "normálny" film) nedajú komentovať jednotlivé epizódy."Nadžganá odritná jaternica."