Černý Petr (1963)

Nebuďte zhovievavý len preto, že je to Forman. Forman tu dostal príležitosť natočiť svoj prvý celovečerák. Nemal k dispozícii hercov, tak nabral nehercov, čo zásadne ovplyvnilo jeho nasledujúcu tvorbu. Prvý raz dostal priestor jeden z najslávnejších česko-slovenských nehercov Jan Vostrčil. Vladimír Pucholt sa tu postavou mimoňa, ktorý balancuje medzi pošukom a budúcim vrahom, odrazil na chmeľovú brigádu. Ale film samotný? Civilná obyčajnosť bez výrazných momentov a so silne nesympatickým hlavným hrdinom.

Druhý film Miloša Formana je obstojnou sondou do života dospievajúcej mládeže cez postavu tak trochu sociálne neobratného učňa Petra. Komickú linku okrem Petrovej neobratnosti zabezpečuje hlavne Čeněk Semerád, ktorý síce nie je oveľa obratnejší, ale zato je o to viac odvážnejší a drzejší. Nesmelosť a rozpaky v práci, na tancovačke či na prvom rande prinášajú Petrovi množstvo trápnych situácií, ktoré však nie sú smiešne. Tie generuje až Čeněk svojou prihlúplosťou. Produkcia je dobrá a pokiaľ sa v prostredí vyskytuje hudba, tak majú scény celkom dobrú atmosféru. Akonáhle sa však zvukový priestor vyprázdni padá atmosféra k nule. Dialóg s komunikačne nedovybaveným Petrom je nuda. Rozhovory s rodičmi sú utrpením stupňujúcim medzigeneračnú priepasť. Napriek tomu, že je tu množstvo debutujúcich mladých hercov, tak to herecky to nie je úplne zlé. Scénam možno chýba trochu väčší spád. Na druhej strane by tak asi nevyznel ten zdieľaný pocit trápna, ktorý môžete s Petrom zažiť. 70%

Už tu bolo k tomu filmu uvedené snáď všetko podstatné. Tak len dodám, že reprodukcia obrazu, ktorú Petr tak barbarsky poskladal do zadného vrecka, jeGiorgione - Spiaca Venuša (okolo r. 1510). Ale ani Panna Mária na stene rodičovského bytu nie je na zahodenie. Absurdné dialógy a situácie, k tomu ako bonus generačný konflikt ako víno.

„Ty kluku já bejt tvuj táta tak ti tu cigaretu urazim že ti uletí i s hlavou.“Dávno som sa toľko schuti nenasmial. Fakt ohromná zábava, stále nechápem ako tenFormanvedel tak geniálne pracovať s remeslom za takých podmienok. Fenomenálne talentovaný unikát a zázrak našich, resp. vašich končín, ktorý v rámci kinematografie neprestáva dodnes enormne udivovať. Nejde síce o nezabudnuteľnú filmovú udalosť typuLásky jedné plavovlásky, ale nemôžem sa ubrániť úprimnému oceneniu až blaženého zážitku, pri ktorom som sa celých 86min nadšený prirodzene usmieval. Vskutku krásne efektné dielo, akému postaviť úctyhodnú konkurenciu by bolo snáď za trest. Zostal som hodne omámený jeho obrovským čarom a funkčnosťou, čo ma nesmierne teší.

Dost neobvykle pojatý film, který jako by nevěděl, o čem vypráví, podobně jako hlavní hrdina neví, co se životem. Sestává z banálních rozhovorů, někdy trapných, jindy jen divných a neúplných. Místy střih skáče ne moc srozumitelně z jednoho dějství do druhého a nechává diváka jen matně tušit, co se asi mezitím mohlo odehrát. A pak najednou vše skončí opět nedořečeně – uprostřed věty Jana Vostrčila. Zvláštní.„-Co to děláš, mámo? -Krájím nudle. … Každej chce bejt astronautem, kosmonautem, radiomechanikem a když nějakýho kluka dostanem, tak je to určitě nějakej kripl.“