Brancaleone na křížové výpravě (1970)

Originálsa stal vskutku znovu akousi nedostihnuteľnou métou, keďže práve tento akýsi, [ne]úctyhodnýsequels jednak identickým [miestami ale obzvlášť rozporuplným] režisérom:M. Monicellim, a s jednak opätovným [náladovým] protagonistom:V. Gassmanom, povedzme zase ako mimoriadne ušľachtilým rytierom:Brancaleoneomda Norciom vkrižiackych výpravách; ako teda mimochodom znie i kompletný názov tohto, nie tak celkom vydarenéhopokračovanias veršovane štylizovaným sfarbením [vo väčšej 2/2 diania], sa väčšinou len nieslo v úplne prostom rozpoložení: „Dva krát [predsa] do tej istej rieky znova nevstúpite, vážení a milí: Mário a Vittorio; alebo ste tým pádom boli iba mierne naivnými, ak ste si dajme tomu mysleli, že sa vám to akurátne podarí, i keď musím zas priznať, že ste k tomu mali, najmä zo začiatku, smelo nakročené.” • A síce sa nakoniec vrátili nielen spomínaný tvorca s hlavným hercom, ale zároveň trebárs i taká hudobná zložka titulu v podaní talianskeho hudobného skladateľa:Carla Rustichelliho, ktorá sa podľa môjho skromného názoru stávala vôbec tým najzaujímavejším článkom v rámci celku, za to ale zvyšné obsadenie si napokon prešlo podstatnou obmenou, a to konkrétne v priamom zložení najrôznejšej palety postáv, o čo by sa mohol divák v podstate i teoreticky oprieť, avšak ak by si k nim aspoň vybudoval nejaký potenciálny vzťah, čo asi ale z mojej strany nebolo možné... •Slovník, začínajúci na písmeno"P"→Pomalyprichádzajúce »PA N O P T I K U M«pozoruhodnýchprotagonistovprílišnepritlačiloprostredieprvpreto,pretožeprostepotrebovalopatričnépasážepresadiťprvšiepresnepodľapredchádzajúcichpomalýchpotrebných [prehnaných]pa r ó d i í;patriacichprávompovažovaťpodobu,podobnúpovestnejPečati;peknoupoctouprostredníctvomprítomnýchpostupov,poznajúcichprincíppresvedčeniapostavy,pripletenejpomedzipredurčenéhoplánuprehodnotiťpravúpozíciupravéhopresvedčenéhoprežitia,plus [po]premýšľaťpoprvýkrátpopravdepovedané:PREMYSLENEJŠIE. •PS:Koľkože ich to vlastne bolo? Moment [intenzívne počítam], a už to i konečne mám:57 x!, a kedy to ten významný švédsky filmár:Ingmar Bergman, vytvoril legendárnu:Siedmu pečať? Áno, ak ste si sami stihli odpovedať, že v roku 1957, tak ste jednoznačne na správnej adrese, a verte mi, či neverte, dopredu som to vonkoncom neplánoval; totižto sa dostavila akási fantastická náhoda, akej normálne ani nechápem, asi toľko na úplný záver.

Monicelliovský antihrdina Brancaleone v úzasnom pokračovaní jeho ciest, tentokrát na krížiackej výprave. Tvorcovia sa opať pustili do bláznivej komédie, ale ich typickej irónii sa nevyhlo ani náboženstvo. Ako v prvom filme tak aj tu zneje chytľavá ústredná pesnička oslavujúca hrdinstvá hlavnej postavy. Tretí komentár.

Veľmi slušné pokračovanie, s vážnejším odkazom a niektorými skvelými alegóriami.

Paródia na rytierske príbehy v duchu prvého filmu Brancaleonova armáda (1966) pokračuje! Tentokrát sa jej obeťou stávajú krížové výpravy.Stejně dobré, jako "jednička" , závěrečná pasáž před branami Jeruzaléma se dokonce odehrává ve verších  a nevyznívá to blbě. Je tu krásná "bosorka" Tiburzia (Stefania Sandrelli).Tu herečku je třeba trochu více zmapovat. Překvapivě ji mám u dvou hodnocených filmů Svůdná krása (Liv Tyler) a Šunka,šunka (Panelope Cruz). Na závěr se dozvíme , že Brancaleone vlastně ani není rytíř, což král napraví okamžitých jmenováním baronem. Branka by následný souboj 1 proti 5 vyhrál, kdyby mu Tiburzia neshodila na hlavu kokosový ořech. PS : Bomba na konec, Stefania Sandrelli jako předmět Mastroinaniho zájmu v Rozvodu po italsku (1961) , kde je jí 14 - 15 let !!!!(08.03.2024)

Mario Monicelli bol ateista, utahoval si z talianskeho ludoveho katolicizmu. Dokonca aj zosmiesnil cele nabozenstvo - je to scena s  Ugom Tognazzim vo filme tusim Miei Amici 2. Taky Paolo Villaggio - vystupuje aj tu - bol taktiez ateista, no nedovolil si to, co Monicelli. Dobre vedel, ze nabozenstvo je v Taliansku doteraz extremne silne  zakorenene   : 50 %(10.06.2021)