Ať žije svoboda (1931)

Vizuálně zajímavá hříčka na pomezí grotesky a muzikálu, kdy zpívané části jsou součástí děje, ale nejedná se o nějak propracovaná vystoupení. Stejně tak gagů je tu málo, ty pak přidal Chaplin do své Moderní doby, která má opravdu nápadně podobné zobrazení odosobněné továrny. I když mě písničky nezaujaly a vtipy mi přišly slabé, tak jako celek má film slušné tempo a je zajímavý.

Krásný přechod mezi groteskou, tedy komedií němého filmu, a klasickou zvukovou komedií. Mísí se tady komika obou různých žánrů, ale je pravdou, že stále ještě má hlavní slovo groteska, to, jak jsou scény zabrány, jak spolu postavy na plátně působí, mluvená komedie je přece jen trochu stranou. Nepovažuji film za až tak zásadní z hlediska vytváření komedie a budování komických prvků, ale spíše jako další krok ke komediím moderním.

Nech žije sloboda je groteska, avšak dnes už nie príliš vtipná. Nech žije sloboda je muzikál, avšak jeho pesničky sú už dnes skôr otravné, na rozdiel od niektorých slávnych melódií z Hollywoodu tej doby. Mňa tento film tak zaujal úžasnou výpravou, pretože sa odohráva v období funkcionalizmu, ktorý prial aj industriálnej architektúre, v ktorej sa príbeh dvoch nerozlučných kamarátov odohráva. Okrem spomínanej Modernej doby si určite spomeniete aj na Metropolis. Dej je trochu zmätený, všetko sa podriaďuje danej situácii, aby tak vynikol gag. Rozohrá sa milostná zápletka, na ktorú sa potom na nejaký čas zabudne, pretože sa sústredíme zase na inú postavu a tak podobne. Clair potom ani poriadne nevie, ako to všetko zakončiť a tak urobí doslova poriadny vietor, pri ktorom všetko zničí, nasledujúci priebeh deja si môžeme tak maximálne domyslieť a vydať sa spoločne s našimi priateľmi na ďalšiu životnú púť, plnú životného optimizmu za zvukov ďalšej piesne. Je to film atypický, ktorý sadne dnes už asi málokomu. 70%.

Film natočený v časoch Depresie, ladil s obecenstvom, ktoré prahlo po takejto zmesi hudby, komédie a radikálnej politiky. Vízia René Claira o masovej produkcii s ľudskými automatmi viedla k tomu, že film bol zakázaný ľavokrídlou vládou v Maďarsku a pravokrídlou vládou v Portugalsku. Film sa taktiež stal inšpiráciou pre Chaplinov film "Modern Times". Keď chcel Clairov producent Chaplina zažalovať za plagiátorstvo, Clair to odmietol, lebo sa "cítil byť polichotený". Toto majstrovské dielo René Claira sa začalo realizovať, keď režisér chodil po industriálnch okrajových častiach Paríža a "všimol si veternice rastúce v kontraste s dymiacimi komínmi fabrík. Tento kontrast niečo vo mne spustil a nápad začal krištalizovať". Emile, tramp, bol bezpochyby inšpirovaný Chaplinom a Louisov život je úplne odrazom života Charlesa Pathého, francúzskeho magnáta fonografického a filmového priemyslu. Natáčalo sa bez scenára a teda bola daná možnosť hercom improvizovať. René Clair modeloval svoju štruktúru ako operetu. Film je plný hudby Georgesa Aurica, do ktorej sú urobené choreografie montážnej linky a hercov. Clairov odkaz je zlostný: "horká pilulka", ako to opisuje, ktorá "bola ľahšie stráviteľná, keď je potiahnutá zábavnou hudbou". Neskôr priznal, že sa mýlil v použití operačných nástrojov pre svoj ľavičiarsky útok na neľudské zaobchádzanie majiteľa fabriky s proletariátom. Či tak alebo onak, Clairov výber bol najlepším a "A Nous La Liberte" je brilantne odvedená a divoko zábavná satira, nie menej silná, ako bola v roku 1931.

Na mě myšlenkově chudý, málo vtipný, ale za to až moc levicový film, který po 80 letech už zkrátka nefunguje. ,,To je paráda, když za nás chudáky dělníky všechno udělají stroje a my můžeme jen tak sedět u vody a zpívat..." Samozřejmě že jako takový film není špatný, líbily se mi například květiny zpívající o svobodě a podobné absurdní (až surrealistické) gagy. Ale celkově nemohu říct, že bych se zrovna bavil.