Krásky noci (1952)

Hluk a utek do snu jako pruvodni jevy moderniho cloveka. Je to spis takova hricka nez film, mohla by asi byt i kratsi, ale tempo je vcelku svizne a pribeh plyne bez zasadnejsiho preruseni (hluk nepocitam, to je hybatel deje/doby). Esteticky zazitek je veliky, jak Gerardovi tak Lollobrigide to slusi neskutecne, se divim, ze se nezacaly pri nataceni tavit kamery ;)) Ac imho film patri k tomu lepsimu z tehdejsi francouzske tvorby a z filmografie GP, z nejakeho zahadneho duvodu ho prakticky nikde nepousteji. Tak jeste stesti, ze konecne Gaumont vydal po letech aspon to DVD.

MIMORIADNEcharizmatický, francúzsky herec:Gérard Philipe, sa vClairovom[multi]žánrovom, vskutku k tomu i pomerne dosťfrenetickomadynamickomtitule, predstavil, jednak ako učiteľ hudobnej výchovy, a jednak ako muzikant a pianista v jednom, ktorého ústredný protagonistaClaude, je teda väčšinu všetkým obyvateľom malého provinčného mestečka iba„na smiech”; skrátka, v tomto prostredí prekvitajú asi nekonečné,kanadské žartíky, zrovna na jeho účet, a preto sa zrazu rozhodol, že zrejme úplne najideálnejším riešením bude teraz najmä to, že sa totálnestiahne do ulity, t.j. začne žiť akýsi druhý život vo svojich snoch, kedy sa na rad konečne dostávajú isurrealistické prvky, čo je v spoločnej kombinácii: naprosto fantazijným zážitkom, aký by som si chcel dopriať asi i ja sám, pričom jeho sny sa mu už akosi pomaličky začínajú čoraz intenzívnejšievymykať spod kontroly, čo je vari ešte napokon i oveľa zaujímavejšie zistenie, o ktoré sa v podstate opiera[l] celý tento pozoruhodný titul, neustálehopsajúcipo časovej osi, adokazujúcito, že hlavná postava, čo môže byť kľudne reprezentantom i hocikto z nás; reálne jestvujúcich ľudí, nesmie za žiadnych okolností strácať svoju nádej ... • Apropo; predstaviteľRogera[zamestnanca garáže], čižeUMELECz krajiny galského kohúta:Raymond Bussières, mi enormným spôsobom pripomínal svojho amerického, hereckého [zväčša komického] kolegu:Bustera Keatona, predovšetkým svojoufyziognómiou, ale celkovo by som počin charakterizoval asi práve takto:Krás[k]y noci... • Normálneašpirantna maximálne hodnotenie!

„Sen má čarovnou moc, uvidíš mne každou noc.“Klavírista Claude a jeho tajný život. Život mimo realitu, kde neexistuje hluk světa, který ho ubíjí, marnost učitelského (místo uměleckého) povolání, které ho neuživí ani nebaví, kamarádi od karet a jejich hrubozrnné vtipkování na účet narkoleptického snílka, dluhy, kvůli nimž může přijít o milované piano a skutečné ženy, které mají s božskými vílami okupujícími jeho fantazii pramálo společného. Není tedy divu, že Claude utíká, kdykoli může, a vlastně i když nemůže. Jenže časem se ukáže, že ani paralelní existence uvnitř vlastní hlavy není ideální a že skutečný svět není tak strašný, jako noční můra… Hořkosladká zpěvohra s chvílemi rozcuchaným (!) Gérardem Philipem, zástupem naštěstí více než méně komických i půvabných postav a spoustou bohužel méně dobrých popěvků.

Jednou za čas mě nějaký starší film překvapí. I když to není pravidlem. Jenže to jsem netušil, že Krásky noci budou spíš muzikálem se snadno zapomenutelnými písničkami, než opravdu kvalitním filmem. A k tomu je hodně vidět, že tvůrci film vnímali spíš jako veselohru, než jako opravdovou komedii. Všechny ty rádoby vtipné scény jsou totiž tak strašně účelové, až to bolí.

Skvelá šialenosť z dávnych dôb francúzskej kinematografie. Presne takto to Francúzi vedeli natočiť už pred 60 rokmi. Keď sa prelínajú sny a skutočnosť, ani neviem ktoré bolo lepšie podané, do toho tri krásne ženy, medzi ktorými si snílek môže vyberať, je to presne podľa môjho gusta. Občas som mal pocit, že z tohto filmu čerpali aj tvorcoviaMuža z Acapulca. Silné štyri hviezdy, pretože snívať treba, hoci láska sa dá nájsť aj za rohom u šikovnej automechaničky. Netradičná profesia pre ženu aj dnes, neviem si predstaviť pocity diváka v tej dobe. ––––Jsem štastný! A nespím!