A čo ja, miláčik? (1986)

Z hodnotení som sa na túto inscenáciu tešila, ale musím skonštatovať, že mňa to nebavilo, veľmi pritiahnuté za vlasy, neviem ktorá žena by si nechala obletovať muža rovno pred nosom a ešte vo vlastnom byte. Ledva som dopozerala do konca plus Sládečková nervydrásajúco asi 1000000 krát zopakuje oslovenie Bobi, Bobinko, vám ostatným to nevadilo? Ale hej, tá pointa je celkom úsmevná a vystihuje dobu, ktorú tu vlastne máme dodnes, kedy sa začalo očakávať, že ženy by mali byť orientované na výkon v práci, lenže chémia medzi manželmi sa medzidtým pekne krásne vytratí. Keď sa však príliš angažuje v staroslivosti o "pána tvorstva" stráca svoju sebestačnosť. Páčili sa mi Božidarine okuliare s retiazkou okolo krku. Moja mama mala tiež také :-D

Vtipná televízna inscenácia, ktorá by mohla byť aj vzťahovou manželskou drámou, ale už samotný nápad svojou uletenosťou a herci svojím prejavom, nenechajú diváka na pochybách, že tu ide o jemnú satiru partnerských vzťahov. Kým v prvej časti príbeh poháňa akoby antifeministický,  ktorý mení emancipovanú pracujúcu Margitu Pokornú na domácu "puťku" plniacu manželovi prvé-posledné, zaver prináša prekvapivý obrat, ktorý tento extrém prevracia vtipne naruby. Produkcia je televízne priemerná, ale vďaka príbehu a veľmi dobrým hereckým výkonom to až tak nevadí. 70%

Skvelá inscenácia z novších socialistických. A je celkom jedno, že je ešte z toho obdobia, takýSlovenský zväz pre ochranu zanedbaných mužovalebo žien má svoje opodstatnenie stále. Za scenár, vtipné situácie a dokonalú záverečnú pointu by sa nemusel hanbiť trebárs aniWilder. Prvýkrát som inscenáciu videl ešte ako malý a aj vtedy som po svojom dokázal pochopiť tú satiru manželského života a presne si pamätám vyústenia scénok, čo o niečom hovorí. Sládečková akomladá sexicaScarlett sa ukázala dokonca v sprche za polopriesvitným závesom.
––––Ľadviňák! –––– Žena má byť oporou muža. Má pri ňom stáť v dobrom i v zlom. Vytvárať mu predpoklady pre krajšie zajtrajšky.

Super. Niet co dodat. Vela inscenacii zo znamych "pondelkovych vecerov" zapadlo do zabudnutia a pritom to boli fakt skvosty, pri ktorych som sa dobre zabavil. Som rad, ze niektore z nich neupadli do zabudnutia, aj ked by ich mohlo byt viac, ktore by mali byt vytiahnute z archivu a uvedene " do obehu".

....vtedajšie slovenské pondelňajšie inscenácie mali úroveň,preto k tomuto som pristupoval s určitým dešpektom-čo to bude za "trapárinu" ako komédia v slovenskom podaní.Bol som ,ale milo prekvapený bolo to vtipné s výbornými hereckými výkonmi.I s odstupom času hodnotím ako nadpriemerný tv film-komédiu.