Znal jsem ji dobře (1965)

Stefania Sandrelli bola v čase nakrúcania rovnako príťažlivá, ako keď účinkovala v Rozvode po taliansky a Zvedenej a opustenej.  Iba jej vďačím za to, že tento Pietrangeliho guľáš neskončil s dvoma hviezdičkami. Ukričaný a dobovou hudbou sýto podfarbený príbeh-nepríbeh o plytkosti celoživotných zvodcov talianskeho typu som na rozdiel od iných komentátorov neprirovnával k Fellinimu, Antonionimu a Formanovi, pretože tá podoba bola iba zdanlivá.

PodobnéSladkému životu (La dolce vita). Tiež má epizodickú štruktúru, ale tu pôsobí oveľa viac útržkovito a spojenia medzi jednotlivými časťami sú redšie. Stefania Sandrelli stvárňuje hlavnú postavu. Dievča z vidieka, ktoré odíde do veľkomesta, Ríma, a pokúsi sa o kariéru v šoubiznise. Zoznámime sa s ňou, keď pracuje v kozmetickom salóne. Prichádza jej šéf a dochádza k prvému transakčnému vzťahu. Po zvyšok filmu sledujeme, ako sa točí v začarovanom kruhu transakčných vzťahov a malých ponížení. Ľudia okolo nej ju využívajú, zneužívajú jej naivitu, ona si uvedomuje, čo sa deje, a v niektorých momentoch sa odmieta podriadiť. Je to zvláštna zmes. Uprostred filmu je kľúčová scéna, v ktorej spisovateľ opisuje jej charakter. Popis sedí, ale v pár dôležitých aspektoch sa mýli. Trpí kvôli prázdnote, odcudzeniu a neustálej degradácii. Nie je len emočne prázdna schránka. Napriek niektorým obdivuhodným kvalitám a pár dobrým epizódam, celok nefungoval. Štruktúra mi prišla príliš neusporiadaná, náhodná a repetitívna. Psychika hlavnej postavy ťažko pochopiteľná. Emočne chladné a vzdialené. Záver predvídateľný, telegrafovaný dopredu a po režisérskej stránke nezvládnutý.

Predstaviteľka»pohodovej dievčiny«,Adriany Astarelliovej[zároveň i naprostoroztopašnej, čo sa teda konkrétne týkalo vzťahov, ale aj celkovo odlišných záležitostí], bola zrejme až natoľko skúsenou talianskou herečkou, že koľkokrát si poradila iba«sama o sebe», čiže snáď nielen len tento konkrétny titul:Dobre som ju poznal; dokázala utiahnuť iba na svojich pleciach, aj keď jej povedzme zrovna zručne sekundovalo naozaj množstvo všelijakých postáv, pritom asi ani žiadna z nich nebola nakoniec až tak podstatnou, ako práve tá, ktorú stelesnilaStefania Sandrelliová... • Mimochodom, vPietrangelihotitule, sa to len tak hemžilo NIE IBA množstvom zvučných, hereckých mien, a to konkrétne odMaria AdorfaaFranca FabrizihocezNinaManfredihoaUgoa Tognazzihoaž vari i poJeana-Claudea BrialyhoaFranca Nera; skrátka, čo meno, to [automaticky znamenalo?] POJEM, keď by sa vskutku asi dalo rovnako tiež podotknúť, že s každým jedným [medzitým už spomínaným] predstaviteľom, mala ústredná protagonistka nejaké patričné sekvencie; ale súčasne tu režisér taktiež potenciálnemu divákovi postupne [po]pridával i pomerne dosť»populárnych šlágrov«na celkové počúvanie hudby [s následne preloženými textami do českého jazyka]+viacero«tanečných scén», v ktorých jednak hlavná postavaTRSALAo sto[šesť], a jednak mi zase svojou FORMOU, hodne pripomínali tanečné scény z počinu:Černý Petrpod taktovkou Miloša Formana. Možno sa napokon i taliansky tvorca zhliadol v tomto kultovom počine z roku 1963? • Dokonca mám i reálny pocit, že toho bolo asi príliš veľa:pesničiek+tancovačiek, kedy sa už podľa mňa rozhodne cezprílištlačilo na pílu. • A teraz, na základe predchádzajúcich indícií, hádam konečne prichádzam i k hlavnémukameňu úrazu, spočívajúcemu v tom, čo som už v podstate naznačil o pár riadkov vyššie:„Nad počinom sa vzťahovali akési mračná neprehľadnosti a určitej samoúčelnosti, bezprostredne sa [do]týkajúcich samotnej, scenáristickej štruktúry, ktorá bola vďaka enormnému výskytu nedopečených postáv a [audio]vizuálnych vsuviek, tak trošku predsa neúplnými a samoúčelnými, kvôli čomu som odňal jednu *, no inakšie väčšinouAďkaspoľahlivo ťahala toto rozkúskované dianie, prečo som naostatok zotrval spokojným v rámci celku, kedy sa proste neustále bolo na čo pozerať, i keď s určitým pocitom stáleho zamyslenia sa nad jednotlivými situáciami...”• Herečka ma i doTRETICEmimoriadne zaujala [po oslnivom debute vRozvode po talianskya vari i ďalej v následnom titule v podobeZvedenej a opustenej], kedy som opäť zaznamenal z jej strany, pozoruhodný, herecký prejav, na akom stálo a padalo úplne všetko. Povedal by som, že sa jednalo asi o jej vôbecnajikonickejšieaNAJLEPŠIEúlohy hneď zo začiatku hereckej kariéry.PS:VeľkýN. M.sa v tomto dianí prílišne extra dlho nezdržal, i keď som teda očakával niečo celkom iné.PS 2:A akocelková bodka, ma akosi dosť prekvapila, až by som normálne povedal, že zarazila, ako saautorvlastne rozhodol ukončiť tento FILM..., KEĎ som [z]ostal, ako horúcou kávou obarený!

Mne sa tiez zdalo, ze film ma viac od Antonioniho nez od Felliniho. Ten fotograf sa specializovan na polonahe az nahe tela holek. mal rad kozy a kundy - len bolo tam treba este daco. nehovorim, ze vrazdu, to by bol dalsi Blow-Up, stacilo by legalizaciu prijmov z trestnej cinnosti. Aby tam proste o nieco slo .. takto je to filmarsky kvalitne, kvalitne natocene, len ... jaxi prazdne . lslabych 60 %

Naivná a ľahkovážna Adriana túži po živote celebrít, ale musí sa uskromniť s príležitostnými prácami v reklame, módnymi prehliadkami, či na recepciách. Povrchné známosti s mužmi by chcela využiť na kariérny rast, opak je však pravdou. Je využívaná a nešťastná. Dráma mladej ženy je využitou príležitosťou pre Stefaniu Sandrelli. Film bežal v našich kinách v roku 1969.