Zemianska česť (1957)

"Tak sa mi vidí, že ste si vypili, páni bratia..."V hornom Uhorsku sa blížia voľby, ktorých bežnou súčasťou je predvolebná korupcia a tak si kandidáti na vicišpána zaisťujú hlasy voličov, nositeľov nižších šľachtických titulov."Tresky plesky, ako pred každou reštavráciou."Tá spočíva v dostatku pijatiky, poživne a divokej zábavy, ktoré si páni zemani dopriavajú plným hrdlom a operatívne prechádzajú z jednej strany na druhú. Zákulisné ťahy a romantické úmysly realizuje mladý Machata."Pán gróf sa o teba interesuje a ty sa tu s takým bočkorášom po sade naháňaš! Fuj, nehanbíš sa, vicišpánova dcéra?!"Miestami hodne zbesilá kortešačka neberie veľmi ohľad na poddaný ľud, ktorý to zemanom zase rád oplatí, aj keď len na popud a k prospechu zemanov iných."Sedliakovi neuhovieš ani čo by si mu šípom riť lízal!"Celkom zábavná výpravná a kostýmovaná historická veselohra plná veľkých mien, za tri prekotené rebrináky.

Sympatická veselohra zobrazujúca korteše medzi zemanmi pri voľbe vicišpána stolice. Do hry vstupujú nie len peniaze, jedlo a alkohol ako spôsob kupovania hlasov, ale aj vydieranie či bitka. Nakoniec je tu aj romantická linka lebo voľba závisí od pokrvného zväzku a hodnosti, keď mladý Števko Levický dvoriaci Anulke Bešeňovskej má byť druhým visišpánom lebo inak Levický zvolia iného. Anulke totiž nadbieha aj gróf Zelinský a toho si za druhého vicišpána vybral jej otec Adam Bešeňovský. Prekáranie opitých zemanov je príjemná zábava ale bruchabolenie z neho nedostanete.

Zemianska česť je dnes už legendárny film, ktorý je tak nadčasový, že viac sa už ani nedá. Nie je to vlastne ani tým filmom, nie je to vlastne ani originálnym dielom od Janka Kalinčiaka. Je to politikou ako takou. Neprebiehajú volebné kortešačky až dodnes rovnakým spôsobom? Kým pred 150 rokmi lákali zemanov na rôzne pijálesy a lákavé sľuby, dnes takto oblbujú široké obyvateľstvo. Stačí navariť guľášik, rozdávať rohlíky, pekne sa napudrovať na billboarde či v telke a ovečky zamekajú. Tento film tak ostáva nielen skvelou komédiou, ale aj mementom, že tváre menia, no politické taktiky ostávajú zhruba rovnaké.

Slovko rekomendujúc, ktoré použije jeden z pánov hercov sa určite používalo v 19. storočí v bežných debatách v krčme :) Film je krásne farebný, i skvele herecky obsadený, niektorí herci (Machata, Kroner) vyparádení k nespoznaniu. A aj dobre hrajú. Ale ani to nestačí na priemerné hodnotenie diela. Príbeh je žalostne prázdny a je aj hlúpučký. Volebná fraška, pri ktorej je volebnému predsedovi jedno či je zemanov 200 či 50, a aby uspokojil obe strany, spriemeruje to na 130, je dôkaz, že sa jedná o ďalšiu národnú blbinu. Pri treste na dereši som nevedel či skôr plakať či sa smiať nad trápnym teátrom. Kalinčiak by veru nebol spokojný.

Jeden z mojich obľúbených filmov 50-tych rokov 20. storočia. Dej filmu podľa predlohy. Hádky a roztržky medzi feudálmi vykreslené humorne. To hralo do karát bývalému režimu, čo mohli využiť na politickú a ideologickú propagandu, no umelecky patrí do Zlatého fondu československej kinematografie. Hviezdne herecké obsadenie (naozaj zaslúžilí umelci), plejáda pánov hercov podpísaná svojimi nenapodobiteľnými hlasmi a charakterovými vlastnosťami. Obzvlášť pre mňa dvaja nezabudnuteľní, Jozef Kroner (Jonáš) a môj rodák Karol Legény Zachar (Ondrej Levický). Kostýmy a kulisy realisticky a citlivo na tú dobu zvládnuté. Hudba majstrovsky prispôsobená, dobrá pripomienka na našu tradičnú ľudovú hudbu. Aspoň to nevyjde na „psí tridsiatok“.