Zapomenutá země (2022)

Pekné! Obával som sa, že to bude pomerne lyrické, ale napokon to malo celkom zaujímavý dej so silným psychologickým rozmerom, ktorý je badateľný najmä u dánskeho kňaza Lucasa. Ten sa počas putovania nehostinnými časťami Islandu stretáva s rôznymi ľuďmi, ale aj s nepredvídateľným počasím a prírodou. Určite si vnútorne poriadne zanadával na svoju misiu, ktorá poriadne zamávala s jeho zdravím - fyzickým aj psychickým. Čakal som, že na mieste určenia sa Lucas dostane do väčšieho konfliktu s domácimi, alebo že sa zapletie s nejakou dievčinou, takže vyvrcholenie ma skôr prekvapilo. 4*

„Lucasi, je nezbytné, aby ses přizpůsobil tamním poměrům a místním lidem. Jinak je tvůj úkol odsouzený k zániku.“Pomalé tempo a velkorysá stopáž nebude pro každého, ale docela dobře souzní nejen s rychlostí života na ostrově, ale i samotné mise hlavního hrdiny, která je také během na dlouhou trať. Pouť fyzicky i mentálně zcela vyčerpaného dánského pastora Lucase, který se dobrovolně rozhodne pro delší trasu po Islandu, se navíc zdá být čím dál šílenější. Islandská příroda je totiž krásná, ale umí být i nekompromisní. Jenže možná ještě těžší to bude mít Lucas s místními obyvateli…a s tím souvisí 2 nečekané zvraty, které postupně přijdou. Mohou se jevit jako zdánlivě bez příčiny, ale ta se skrývá hlouběji. Škoda, že samotné ukončení filmu mi přišlo docela chabé, a co do pointy až triviální. K tomu přičtu nepříliš sympatické postavy, „artovější“ ladění s několika podivnými momenty, a stejně jako v případě Pálmasonova předchozího snímkuBílý bílý denkončím znovu na lepším průměru.„Je to tu ale strašně krásné.“ - „Je to tu strašné…a krásné.“

Hodne hnusná záležitosť; mohlo sa to volať: Ako recyklovaný brat do pekla zašiel. Ťažko povedať, ako sa tento hnoj dostal na zoznam kresťanských filmov - asi že tam behal ten pastorovitý šašek. Do polovice by to mohli podávať ako premedikáciu pred operáciou a od polovice ako reklamu, že prečo evanjelizácia pomocou odpadlíckeho recykláka bude niesť pečať prekliatia. Siahodlhé zábery krajiny mne nesympatického Islandu bez stromov, bez ľudí, upršaného, polievaného lávou a obývanom sprotestantmi. Nič pozitívne, ešte aj ten štátny bankrot spred nedávna.. Absurdnosť šírenia Evanjelia padlým pošukom začne byť zjavná dosť skoro, ale človek len-tak neodhadne, až do akého pekla sa ten dopletený nezrelý slaboch za tie dva a pol hodiny preserie. Kresťanský film: pche! To si kuknite frajerov jak Páter Pio, Don Bosco, Páter Damián de Veuster, Popieluško, Jan Vianney, Ján Pavol II. etc. - a nie zmrvených diletantov tohto klalibru s ich rádoby misijnými akciami. Veriacemu katolíkovi musí prísť až zle, keď po bruchu sa plaziaci hriešnik hľadá odpustenie, skúša veriaceho na pravosť lásky a schopnosť odpustiť a pomodliť sa za nepriateľa - a že tento namiesto láskavého objatia a ohromných slov uľahčenia "a ja ťa rozhrešujem v mene Otca i Syna i Ducha svätého" sa vrhá na hriešnika s jediným hrozným úmyslom.. Čo povedať, keď v rámci misijného nadšenia nezosobáši o manželstvo prosiaci snúbencov, no lebo ešte nepostavil svoju búdu z úzkoprofilového dreva na Boho-rúhania svojimi zopičenými obradmi. Odkiaľ-že vzali kríž a Otče náš? Keby hľadal pravdu, začne od seba. A keď už sa definitívne potľapkáva s diablom v bratskom objatí, stihne ešte pretiahnuť aj dcéru svojho domáceho. Neviem, čo to malo byť za film, mne z toho vyšlo: 1. Vďaka Bohu za dobrých katolíckych kňazov (klídek, ešte sú aj takí, istí to našťastie Ježiš), 2. Na Island naďalej nepôjdem: nechýba mi ani dážď, ani láva, ani bezstromie, ani pohanskí pseudo-kresťania, 3. Keď neznaboh zaradí film do "kresťanské filmy", môže to byť kíbel lajna. Dávam 1* za to, že náš pes sa do polovice filmu vôbec nenudil: pomalé scény koníkov, psíkov, vtáčikov a kvetiniek, to je presne to, čo má naša vlčica rada - sedela s ňufákom prilepeným na obrazovke, uši našpicované, napínavosť animálnych záberov jej nedali spať dobrú hodinu; až keď to začalo byť o ľudskom prekliatí začatom expertami ako Luther/Hus/Kalvin.., začalo sa jej logicky zívať, unavene si odfúkla a zaliezla ku gauču. Mali sme to spraviť v polovici rovnako a ísť spať s pocitom, že aj recyklovaný brat môže šíriť lásku Kristovu v nehostinnom kraji. Zjavne ale nemôže, zbabre to aj sviatosťami posilovaný katolícky misionár, stačí trocha pýchy, potreby seba-realizácie a či zbytočného majetku v zbytočnej pohodičke - no ale bez sviatostí vážení.. - to je ešte oveľa inší level!

Čakal som, že tento film bude niečo ako Maják. Ono namiesto čiernobieleho obrazu bolo akési zaoblené 4:3 a bol tu aj konflikt mladého so starým, ale na spomínaný film to nemalo. Na hviezdne obsadenie si moc nepotrpím, tak asi uškodilo cestovanie a priveľa postáv, ale zase pohľad na islandskú prírodu bol super.

Jak to řekl Al Pacino v samém závěru vynikajícího Ďáblova advokáta? "Pýcha, můj nejoblíbenější hřích." Pálmason zde opakuje všechny svoje trademarky známé z předchozích dvou filmů: scenáristický (do děje vložené vyprávění se symbolickým významem), motivický (rvačka mezi muži) i režijní (statické záběry krajiny, do kterých v určitém okamžiku zasadí montáž se všemi důležitými postavami hledícími do kamery... zde se dostane i na psíka).