Vreckári (1967)

"Dnes je taká núdza o lásku, že niektoré ženy milujú dokonca svojich manželov."Z basy prepustený vreckový chmaták Filčík zisťuje, že svet vonku vo fiktívnej krajine Santere sa zmenil. Vyberanie vrecák už nie je živelná drobná kriminalita, ale organizovaná aktivita na ktorú má monopol firma pod vedením nepredabovaného Holého, ktorá netrpí zlodejíčkov pracujúcich na vlastnú päsť. Tí sa schádzajú v krčme a na čele s predabovaným Deylom spomínajú na staré časy. O nášho hrdinu, majstra svojho remesla sa firma veľmi zaujíma, nasadí naňho agentov Rajniaka a Vašeka aj volavku Tuszyńsku (predabovanú Grúberovou), potom sa do toho začne miešať atentát na premiéra, monarchisti, anarchisti a iná politika a ja som sa začal nejako strácať v deji. To bude najskôr vinou režiséra Filana, ktorý svoju prvotinu, scenár si tiež napísal sám, tak úplne nezvládol a zaujímavý nápad, slušné obsadenie aj vizuálne pôsobivé zábery nedržia pohromade tak ako by mali. Miestami som mal dojem prílišnej inšpirácie rôznou aktuálnou zahraničnou tvorbou a mierne neumelým pokusom zlepiť tieto čriepky našským lepidlom do jedného celku. Pozrieť sa to oplatí zo študijných dôvodov či čistej zvedavosti, ale extra filmový zážitok neočakávajte. Za dve pyžamá pre brata a pre sestru a jednu Pluto rukavicu k tomu."Musíme hľadať atentátnika tam, kde ešte žijú ľudia, ktorí majú ideály."

Príbeh o pokrútenom svete, kedy sa z poctivého zlodejského remesla stala organizovaná firma. Po návrate z väzenia je elitný vreckár ( fyzicky dobre disponovaný Ctibor Filčík ) konfrontovaný s organizáciou, ktorá kradne vo veľkom. Film je silným podobenstvom o strate samostatnosti človeka. Treba však podotknúť, že vyjadrovacie schopnosti filmu sú značne sofistikované a nie každý divák sa vie v tomto bludisku vyznať. Preto je namieste nebrať Filanov debut vážne, je to silná satira, smutná komédia o zúfalom svete. Potešením je vidieť mnoho hereckých hviezd tej doby. Teresu Tuszyńskú nahovorila Zdena Gruberová.

O scénáři byste těžko řekli, že je tuctový. Zábavná absurditka, takové já rád - nic pro bubáky. Někde jsem četl: "Víte, že když film nepochopíte, problém nemusí být striktně ve filmu?" V rámci žánru za 3,5.

1966-67. To byly ty roky, kdy se tu "vědecky" experimentovalo s LSD? Jsem myslel, že podobně pošahané filmy se točí jen dnes! Jedna hvězda za, v té době, odvážnou krásu bez závoje.

Hmm...