Vnitřní slunce (2017)

Vnútorné slnko musí pre mnohých byť vďaka svojej jemnej (alebo aj väčšej) štylizácii v chovaní postáv ako z jemne iného paralelného vesmíru znamenať minimálne mierne sklamanie, keďže možno čakali skôr autentickú civilnosť každodennosti. Ale tu skôr ide o myšlienky a pocity, nad ktorými premýšľame a chceme na ne odpovede a tie vlastne ani neexistujú. A tie sú tu buď nahlas vyslovené, alebo zahrané mimikou hercov, ktorí sú ako sami sebou, tak zároveň konštruktami pre ich vyjadrenie. Na to, že ľudia vo vzťahoch permanentne zlyhávajú po celý život sa pozrela Denis trochu z nadhľadu, pretože čo iné nám už zostáva. Asi vedela, že neuspokojí každého.

Binochetová je v této roli  velmi dobrá, což u malého filmu není samozřejmé. Je to oslava sexuality ženy ve středním věku. Binochetová ukazuje různé nálady, konverzuje, je nucena ke kompromisům, občas se ponoří do hudby. Ale Julietino zaměření na sebe samu se po čase stává únavným. Humoru je málo, zato hodně patosu. Je to příběh o lidech, kteří o svých životech víc mluví, než je žijí.

Tak ja ked idem z hospody, mám v sebe pár Jackov Danielsov a vidim na chodniku hovno, tak poviem ako spravny laik - nedouk - "No fuj, to je ale velke smradlave hovno". Rozhodne sa nebudem tvarit ako nejaky vystudovany filmovy teoretik -elitar a rozhodne nepoviem : "Prave som bol intelektualne konkverovany ultimativnou, dekadentne hypnotickou kompoziciou profundalne metaforickej gastroenterálnej kvintesencie, moja exkluzivita graduje k infinite a erektilne laska moju percepciu estetiky ezotericna" : 15 %

Podľa hodnotenia vidím, že tento film buď "miluješ, alebo nenávidíš". Tento film by sa dal označiť ako "ženský film". Lebo je to pohľad ženy režisérky a scenáristky Claire Denis na partnerské a milostné vzťahy. Vynikajúca Juliette Binoche hrá citlivú umelkyňu - maliarku, matku, milenku, partnerku. Juliette v úlohe Isabelle nehľadá iba sex, ale hľadá aj lásku a nehu. A nájsť chlapa, partnera, milenca, ktorý okrem sexu je schopný viesť normálny rozhovor a otvorene sa vyjadriť k vznikajúcim vzťahom je skoro nemožné. Bohužiaľ sa mnohé ženy v tomto filme nájdu, lebo ako keby tento film ukazoval nefungujúce vzťahy a neúspešné hľadanie lásky ako cez kopírak. A mne sa záver filmu s príhovorom psychológa / liečiteľa páčil, lebo ukázal, že každý človek a teda aj každá žena musí hľadať v prvom rade vnútorné slnko, čiže sa musí starať v prvom rade o seba, mať vnútornú pohodu a potom možno nájde aj pohodu vo vzťahoch... Proste skvelý film, ktorý vo mne (žene) bude ešte dlho rezonovať!

Podpriemerný príbeh, akési hľadanie šťastia v živote zrelej ženy vekom, no žitím života a výberom partnerov rozhodne nie. Ako-tak ma bavilo sledovať romániky, ktoré nikam neviedli. Bol som rozhodnutý, že udelím 2*, ale príšerný monológ jasnovidca v podaní Depardieua skrvavil celkový dojem. O čomsi hovorí i prístup, keď záverečná siahodlhá reč je omotaná titulkami, skrátka režisérka nám dáva zožrať, že už aj ona to má na saláme a že príbeh obohatí o ďalšieho ňoumu.