Velký souboj (1972)

Solidní špageťák se skvělým Lee Van Cleefem, zajímavě odpornými záporáky (slizký modroočko, uřvaný plešoun, přihřátý sadista s poďobanou tváří), krásnou hudbou Luise Bacalova (ústřední motiv jak kdyby byl od Morriconeho) a několika silnými scénami (černobílý flashback, závěrečný souboj). V rámci žánru neurážející, jenom bych určitě nehledal propracovaný děj a rozhodně se nezamýšlel nad motivací některých postav. 60%.

Zaujímavo vystavaný western, kde sú protagonista a jeho antagonista kladnými postavami (samozrejme podľa mierky divokého západu) a zhruba polovicu stopáže sa doprevádzajú. Tí skutoční antagonisti sú v hre v podstate od začiatku a ide o troch bratov, ktorí si ohýbajú realitu podľa vlastných potrieb. Problém mám s prekvapivou pointou, avšak vysvetliť príčinu nejde bez jej odhalenia. Mŕtvol je samozrejme požehnane, až si človek povie, či to tomu bývalému šerifovi za to stálo.

Slušný western so všetkými klasickými proprietami, ktoré má western mať a ešte trochou naviac. Našťastie totiž scenárista ozvláštnil stret protipólov slizkého ambiciózneho podliaka a prostého hrdinu bez bázne a hany, tým že mu pridal "strážneho anjela", ktorý má síce s hlavným hrdinom rovnaký záujem na dosiahnutí spravodlivosti, ale jeho metódy nie sú až také čisté. Príbeh sa umne zahráva nedostatkom informácií, takže divák v mnohých prípadoch len háda kde je pravda. Čo v súčinnosti s dobre  budovanou atmosférou za pomoci klasickej westernovej hudby filmu dosť pomáha. Dokonca sa mu darí byť vtipný a pomocou hlášok a situačných gagov sem tam uvoľniť napätie. Čo sa už nedarí je udržať napätie a celý príbeh tak úplne pohromade. Lee Van Cleef, svoju úlohu strážneho anjela zohral so svojou charakteristickou drsnosťou a cynizmom, tj. rovnako ako Horst Frank svoju úlohu podliaka a arcipodliaka. 70%

Trochu ukecaný western Giancarla Santiho, který se učil u Sergia Leoneho a je to zároveň jeho prvotina. A zajímavé je, že podle csfd.cz skončil pouze u dvou filmů. Hned k tomu prvnímu si ale přizval jednu z ikon westernů Lee Van Cleefa. Přestřelky tu sice jsou, ale všemu předchází hodně dialogů a přiznám se, že dle postavy ve stínu jsem celkem rychle tipnul, že střelcem byl právě sám Clayton.

Prvé čo ma na tomto snímku zaujalo bola tá pochmúrna ale zároveň fascinujúca hudobná kompozícia. Soundtrack ktorý dotvára atmosféru je sprevádzaný celím filmom. Drsný Lee Van Cleef opäť boduje a ako šerif pomáha neprávom odsúdenému mladíkovi vyhľadať vraha svojho otca. Nechýbajú skvelo nastrihané prestrelky pohľady do očí, zvraty , a záverečná prestrelka s bossom. Spaghetti western ako vyšitý. Samozrejme keď si to porovnám s takými režisérmi Ako Sergio Leone alebo Corbucci nebolo to úplne dokonalé. Keby že je finálna prestrelka nejako lepšie vymyslená a dlhšia asi by som dal aj plní počet.