Řeka (1951)

Ani nie tak štandartný film s uceleným príbehom ako skôr polodokumentárny pohľad na život v Indii blízko rieky so svojskou a nezameniteľnou atmosférou. Samozrejme, dominuje línia dospievania dievčat očarených prvou platonickou láskou. Ďalej sa dotýka hinduistickej kultúry a filozofie, stavu prispôsobovania sa okolnostiam, ako je aj záverečná tragédia, z ktorej sa nerobí divadlo so histerickými scénami. Z tohoto pohľadu pekný film, aj keď celkovo ma hlbšie nezasiahol a občas trošku nudil.

Zrovna táto, podotýkam filmová -Rieka, je zložená z nasledujúcich vlastností:A)najprv zprameňa, ktorý je v tomto prípade nikto iný, ako francúzsky režisérJean Renoir.B)Tokpredstavuje predovšetkým to britské, herecké osadenstvo.C)A nakoniec tu máme iústie, na čo sa vzťahuje najmä bengálska časť Indie, v ktorej sa nachádzajú tieto krásne exteriéry, a do toho si napokon primiešajte aj - surovinu, na ktorú je natočená (Technicolor), no rovnako sa do popredia tlačí aj konkrétny príbeh, v ktorom hrajú zase asi najväčší prim - tri protagonistky -Valerie,MelanieaHarriet, pričom posledne menovaná, je zároveň rozprávačkou i sprievodkyňou tohto diania, ktoré "poznačilo" príchod amerického kapitánaJohna, ktorý buď pobláznil tieto dievčatá, alebo skrátka ony pobláznili jeho, či dokonca je to úplne narovnako? • A jedno z tých dievčat, mimochodom, sa o rovných dvadsať rokov neskôr "preslávi" i vMechanickom pomarančipod taktovkou Stanleyho Kubricka, ak to takto môžem vôbec nazvať, a teraz práve intenzívne premýšľate, ktorá z nich je to vlastne? Áno, predsa vám trochu naznačím jej občianske meno -Adrienne Corriová, ktorá mala následne mimoriadne ťažkú úlohu, ktorej by sa niektoré jej kolegyne rozhodne vzdali, čo ale našťastie nebol jej prípad. • To je ale hudba (ďalekej) budúcnosti, pritom o tomtohudobnom doprovode, sa skrátka nedá napísať asi nič iné, ako iba to, že je to pre diváka - nepredstaviteľným relaxom a oddychom, vďaka čomu som ani proste nemohol lepšie ukončiť tento filmový rok - a vzápätí sa pozitívne naladiť hneď na ten nasledujúci, ktorý by mohol ešte vo veľa veciach prekvapiť, alenekrič hop, kým nepreskočíš... •Minimálne, čo sa týka celkovej vyváženosti tohto filmového diela, patrí k tomu najlepšiemu, aké som v tomto kalendárnom roku videl, i keď som mu ani tentoraz neudelil päť hviezdičiek, ktoré by si kľudne zaslúžilo.

Film oplývá krásnými barvami a exotické prostředí Indie má své nepopiratelné kouzlo. Napoprvé jsem byl trochu zklamaný z dost prostého děje, napodruhé už mohu hodnotit celkem kladně. Možná mi pomohlo, že jsem v mezičase zkouknul dva Rájovy filmy. Z pamětí Jeana Renoira cituji, jak vybíral herce pro roli kapitána Johna : "Zkoušel jsem několik hollywoodských herců a jejich kulhání mi připadalo moc přehnané. Měl jsem dokonce schůzku s Marlonem Brandem. U něho šlo o něco jiného. Jeho umělecká síla tenkrát už právě propukala, změnil by film svou pouhou přítomností. Spolupráce s tímto velkým hercem jsem se s lítostí vzdal a rozhodl jsem se pro Toma Breena, který skutečně přišel o nohu ve válce." A závěrem slova André Bazina, který film nazval "nanejvýš vytříbeným, nadčasovým dílem. Příběhem, v němž hrdinové podvědomě a sotva postřehnutelně podléhají zákonům věčnosti."

Indie, viděná ve vzpomínkách na první lásku - tedy barvitá, bájná, podmanivá a snivá (a to i navzdory smrti v ní skryté). Věru, takhle nějak si našinec Indii maloval, když čítával příběhy páně Kiplingovy. Renoir byl kouzelník, jinak si nedovedu vysvětlit, že jsem sledoval příběh, jehož synopse mohla sloužit i jako podklad pro příběh z červené knihovny. Dokonce i té dle běžných měřítel neatraktivní hlavní hrdince vdechl kouzlo. Více než film je to sen.

Dítě v novém kraji.