Marseillaisa (1938)

Francúzska revolúcia očami bežných "občanov" a občas aj z pohľadu kráľovskej rodiny. Miestami zbytočne odľahčená a na samotný vojnový konflikt dôjde až v úplnom závere. Herecké výkony pôsobia divadelne, čo sa odzrkadľuje aj v tom, že pri bežných rozhovoroch či monolóch často kričia a výrazne gestikulujú, nikto z nich vyslovene nevytŕča. Chválitebné je, že zo šľachty nerobia prílišného záporáka, skôr je vykresľovaná komicky. Samozrejme, celým filmom znie ona revolučná Marseillaisa. Celkovo nie zlé vlastenecké dielo vytvorené v pohnutých predvojnových časoch, ale pýtalo si to viac vojnovej akcie.

Od nevinného pytliactva holubov na pozemkoch šľachtica cez dobrovoľnícku anabázu do Paríža k masovým scénam bojov o zosadenie kráľa. Osobné príbehy zapálených občanov-revolucionárov v idealisticky zhumanizovanom podaní sa miesia s historicky zlomovými okamihmi a príbehmi podobne poľudštených šľachticov. Ich ľudskosť je ale značne miernejšia ako na strane revolucionárov a podaná tak, aby bolo zrejmé, že staré poriadky je potrebné nahradiť novými. Oduševnenie, zapálenie a elán v značne zidealizovanom, urozprávanom, no zároveň pozerateľnom príbehu vzniku krásnej pesničky. Nadpriemerné hodnotenie vďaka poznatku, vyplynúcemu z filmu: Ak víťazí v štáte revolúcia, kvalita komunikácií sa prudko zhorší.

Očakával som veľkofilm v štýle filmov D.W.Griffitha, toho som sa dočkal až na konci. Nebyť dobových uniforiem a francúzštiny, mal by som pocit, že sledujem nejaký budovateľský československý film z konca 40tych rokov. Entuziazmus vzbúrencov sa prejavoval tým, že sa im po celý čas nezastavili ústa a keď už prestali konverzovať, tak začali hneď davovo spievať. V druhej polovici filmu som už bol značne ohučaný a začal som strácať záujem o dej. Našťastie prišiel ten záver, na ktorom sa podieľalo mnoho štatistov a kde je daný priestor aj predstaviteľom monarchie. Tam si zaslúži Renoir pochvalu, pretože chápe, že reálne dejiny by nemali rozdeľovať strany konfliktov iba na dobré a zlé. Marseillaisu treba vidieť z dvoch dôvodov. Za prvé je to jeden z mála filmov, ktoré sa zaoberajú týmto historickým mílnikom európskych dejín a za druhé by mal každý vážny priaznivec kinematografie vidieť aspoň zopár Renoirových filmov.

Ambície boli určite vyššie. Popisnosť je zbytočne okázalá, degraduje samotný filmový príbeh.

Jen na okraj z překladu Karla Sabiny: "Povstaňte, vy vlasti synové, / vychází jasný slávy den. / Již proti vám lidstva zrádcové / krvavým táhnou praporem. / Slyšte rozléhat se přes luhy / žoldnéřů podlých divý ryk / již proti vám se staví v šik / povraždí syny vám a druhy."